Konzervatívna strana v Kanade vyhrala voľby. Po vláde liberálov na čele s Paulom Martinom prichádza na čelo krajiny javorového lista 46-ročný ekonóm z Alberty Stephen Harper. Kanadskí konzervatívci sa tak po 12 rokoch dostali k moci a kreslá v 308-člennej snemovni sa nanovo prerozdelili – 124 pre konzervatívcov, 103 pre liberálov, 51 pre Duceppeov separatistický Quebecský blok a 29 pre Laytonovu ľavicovú Novú demokratickú stranu. Najväčší nárast voličských hlasov v histórii kanadských konzervatívcov bol zaznamenaný v provincii Quebec, čo mnohí analytici považujú za najprekvapivejší úspech. Pre Stephena Harpera však nastáva neľahké obdobie v podobe menšinovej vlády. I keď priznal isté rizikové situácie, ktoré z toho vyplývajú, dodal, že počas kampane si všimol pozoruhodný konsenzus v mnohých prioritách. Pravdou však ostáva, že Harperovi chýba prirodzený spojenec, a to zrejme bude využívať opozícia.
Kanadskí konzervatívci boli niekoľko rokov rozštiepení, čo len nahrávalo do kariet ľavicovým liberálom, ktorí pod vedením Jeana Chretiena tri krát po sebe ovládli parlament napriek faktu, že získali len menšinu hlasov. Konzervatívna strana vznikla v decembri 2003 zlúčením pravicovej Pokrokovej konzervatívnej strany, kde Harper odštartoval svoju kariéru a neskôr stranu opustil, a Kanadskej aliancie, ktorej predsedal dva roky. Tieto dve pravicové strany sa nevyznačovali práve dobrými vzťahmi a bol to práve Harper, ktorý ich zjednotil. Jeho najväčšími rivalmi, ktorí sa angažovali v zjednotení kanadskej pravice, boli Tony Clement a Belinda Strochanová. Clement, ktorý si užil slávy najmä po dobrom zvládnutí krízy nebezpečenstva SARS na poste provinčného ministra zdravotníctva, bol dlhodobý pravicový aktivista v Pokrokovej konzervatívnej strane ako i v Kanadskej aliancii. Strochanovej dodávali prestíž konexie a dobrý imidž sympatickej manažérky spoločnosti Magna, ktorá sa špecializuje na súčiastky pre automobilový priemysel. V tomto súboji napokon prevážila politická skúsenosť a narastajúce sympatie, ktoré Harper, známy svojou športovou terminológiou a záľubou v hokeji, získaval aj za schopnosť poučiť sa z vlastných chýb. Mnohí mu totiž zazlievali arogantný výraz, ktorý sa časom zmenil na príjemné vystupovanie. Od jeho zvolenia na post predsedu sa Konzervatívnej strane očividne začalo dariť získavaním pozícií v provinciách, kde predtým dominovali liberáli, a to v Atlantickom regióne, Ontáriu a spomínanom Quebecu.
Volebná kampaň na rok 2006 stavila ako na očakávateľnú agendu, ako napríklad odstránenie korupcie, tak i na konkrétnejšie problémy ako zníženie federálnej spotrebnej dane o jedno percento, minimálne čakacie doby na lekárske zákroky či zníženie DPH o dve percentá. Kanada by tiež podľa lídra víťaznej strany mala žiadať o zrušenie cla, ktoré Spojené štáty uvalili na stavebné drevo, čo však nebude také jednoduché. Americkí producenti rovnakej komodity sa sťažujú na masívne dotácie zo strany kanadskej vlády. Drevársky priemysel by mal byť v priebehu nasledujúcich piatich rokov podporený sumou 1 mld. kanadských dolárov. Stavebné drevo patrí medzi päť najväčších kanadských exportných položiek na americkom trhu a tento vývoz predstavuje ročne približne 10 miliárd kanadských dolárov. Kanada má približne tretinový podiel na americkom trhu so stavebným drevom. Pre novú vládu bude preto zrušenie cla predstavovať tvrdý oriešok. Celý kanadsko-americký spor, ktorý už trvá dve desaťročia, Kanada banalizuje tvrdením, že dotačnou politikou len zefektívňuje produkciu tejto suroviny.
Prejav designovaného premiéra Harpera bol zameraný najmä na zmenu zodpovednosti voči občanom. Ako povedal, dôležité nateraz bude spolupracovať, ergo fakt, že v politike neexistuje víťazstvo jednotlivca, pretože politika je “tímový šport”. Harper hovoril o posilnení kanadských inštitúcií, znížení daňovej záťaže, reforme justičného systému, rozšírení ponuky starostlivosti o deti prostredníctvom priamej podpory rodičov a o spolupráci s provinciami v záujme zlepšenia zdravotníctva. Harper tiež vyjadril podporu čínskej komunite v Kanade, ktorá sa podľa jeho slov mimoriadne pričinila na ekonomickom progrese krajiny. Kanada dokonca plánuje odškodniť čínskych imigrantov, ktorí boli dlhé roky diskriminovaní vysokým daňovým zaťažením.
Aj keď liberáli utrpeli stratu, zachovali si vplyv v kanadských veľkomestách. Expremiér Martin však odchádza z čela Liberálnej strany, a i keď naďalej bude poslancom za svoj montrealský volebný okrsok, nepovedie už liberálov do budúcich volieb. Po korupčných škandáloch liberálnej strany sa zdá, že pozícia Harpera oproti Martinovi bude silnejšia. Martinova vláda bola väčšinou Kanaďanov považovaná za neodbornú. V roku 2004 totiž vyšlo najavo, že koncom 90. rokov vládni liberáli presunuli zo štátnych zákazok v hodnote 250 miliónov kanadských dolárov asi 40 percent na účty reklamných agentúr za nulovú prácu. Oficiálne sa hovorilo o propagácii kultúrnych a športových akcií a tiež propagácii jednoty Kanaďanov, čo malo utlmiť prítomné separatistické snahy v Quebecu. Prvá správa vyšetrovacej komisie sudcu Johna H. Gomeryho s názvom Kto nesie zodpovednosť? informovala o zjavnom obchádzaní federálnych zákonov. Vo svojej druhej správe pod názvom Obnovenie zodpovednosti komisia navrhuje hľadať rovnováhu medzi vzťahom parlamentu a vlády a tým aj obnovou zodpovednosti vlády. Činnosť námestníkov ministrov, ktorí nie sú volení by mala byť kontrolovaná Parlamentom a Výboru pre verejné účty by mal byť zvýšený rozpočet v rámci účinnejšej kontroly vládnych výdavkov.
Kanada je národom zloženým z najrôznejších menšín a práve toto bude pre novú vládu problém. Civilný sobáš homosexuálov, ktorý bol nedávno tak pretriasanou témou, sa môže stať jablkom sváru medzi novou vládou a verejnou mienkou. V roku 1969 vtedajší premiér Pierre Trudeau zbavil homosexualitu trestnosti, čo konzervatívci chápali ako morálny úpadok. Naopak, expremiér Martin tvrdí, že “ide o základné právo” dodávajúc, že vzhľadom na rozmanitosť Kanady je dôležité zachovávať tento jej charakter. Harper je k uzatváraniu homosexuálnych zväzkov, ale i vykonávaniu potratov nekompromisný, o čom svedčí aj jeho pevná podpora združeniu CASJAFVA (Canadian Alliance for Social Justice and Family Values Association), čo je združenie ostro vystupujúce proti uzatváraniu homosexuálnych manželstiev.
Zahraničná politika by mala nabrať nový kurz a armáda by sa mala posilniť. Konzervatívci sa netaja svojimi sympatiami k Bielemu domu a podľa slov expremiéra Martina sa Harper stane najproamerickejším politikom v západnom svete. Harpera a Busha spája ich odmietavý postoj ku Kjótskemu protokolu a snaha hrať rozhodujúcu úlohu v medzinárodnom boji s terorizmom. Primárne ciele sú tak pre kanadských konzervatívcov a amerických republikánov nesporne v mnohom blízke. Obaja zdieľajú sympatie k učeniu Lea Straussa, ktorý bol guru amerických neokonzervatívcov. Avšak ani zahraničná politika sa z pozície menšinovej vlády nebude presadzovať ľahko. Navyše svet v posledných dňoch zaplavili výbušné protesty moslimov reagujúce na karikatúry Proroka Mohameda zverejnených v dánskej tlači. I keď Kanadu násilné akcie obišli, napätie badať v mnohých zahranično-politických komentároch. Otázka znie, do akej miery bude Harper súdržný s Bushovou politikou a jeho odhodlaním presadzovať slobodu a ľudskú dôstojnosť na celom svete. Tak či onak, nám len ostáva veriť, že o konzervatívnych princípoch bude nový premiér hovoriť aspoň tak zanietene ako o kanadskom hokeji.
Autorka je politologička a spolupracovníčka KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2006.
