Za normálnych okolností by nemal byť. Na Slovensku však nemáme úplne normálne okolnosti. Na Slovensku po slovensky.
Zákon o štátnom jazyku je zlý, hlúpy a absurdný. Nechajme teraz bokom národnostné menšiny a ich práva, vysokých komisárov a ich správy. Jazykový zákon je zlý predovšetkým preto, že zasahuje do slobodného šírenia informácií. A to aj v takých sférach, do ktorých sa štát vôbec nemá čo starať. Inak povedané, bol by zlý, hlúpy a absurdný aj v prípade, žeby na Slovensku nežil ani jeden jediný príslušník akejkoľvek národnostnej menšiny.
Podľa § 8 ods. 6 zákona o štátnom jazyku „Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.“ Na čo je komu dobré takéto ustanovenie? Prečo, keď niekto chce mať nápis, reklamu alebo oznam určený na informovanie verejnosti iba vo fínčine alebo trebárs iba v hotentótčine, by mu mal do toho štát zasahovať? Že mu nikto nebude rozumieť? Ale veď to je problém toho, kto ten nápis, reklamu alebo oznam zadal a zaplatil. Ak chce vyhadzovať peniaze za niečo, čomu nikto nebude rozumieť, čo koho do toho? Je to len a výlučne jeho problém. Hovorím teraz, pochopiteľne, o situácii, že takýto nápis, reklamu alebo oznam patria súkromnej osobe alebo organizácii, nie verejnej inštitúcii.
Občianske združenie Priatelia slobodných informácií (PSI) vzniklo minulý rok ako reakcia na snahy obmedzovať slobodné šírenie informácií takými vecami, aké sú obsiahnuté v jazykovom zákone. Začiatkom februára sme pred ministerstvo kultúry umiestnili plagát s oznamom určeným verejnosti. Na plagáte sa nachádza text „BRIDGET I LOVE YOU MARK“. Bez rovnako veľkého nápisu v slovenčine. Aká hrôza! Hrubé porušenie zákona. Hneď som o tom informoval jazykovú políciu ministerstva kultúry. Od 1. januára 2010 možno totiž za porušovanie jazykového zákona ukladať pokuty.
Ak nás nebudú chcieť pokutovať, budeme sa dožadovať toho, aby postupovali v súlade so zákonom a dali nám pokutu. A keď nám dajú pokutu, budeme sa s ministerstvom kultúry súdiť. Ak sa z toho budú chcieť vyvliecť s odôvodnením, že nápis nie je určený verejnosti, ale len Bridget, upravíme nápis tak, aby žiadna pochybnosť, že je určený verejnosti, nemohla vznikať. To by ale potom bol celkom jednoduchý spôsob, ako obchádzať zákon – dať na začiatok nápisu ľubovoľné krstné meno a tváriť sa, že nie je určený verejnosti.
Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Naozaj chce niekto s vážnou tvárou tvrdiť, že povinnosť preložiť nápis „I LOVE YOU“ aj do slovenčiny (inak pokuta) je opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné?
Teším sa na odpoveď ministerstva. Nech už bude akákoľvek. „Prúser“ to bude tak či onak. A podobných absurdností je v jazykovom zákone viac. PSI týmto plagátom nekončia. Iba začínajú.
Autor je predseda občianskeho združenia Priatelia slobodných informácií (PSI).
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 02/2010.
