Z pohľadu verejných financií znamenal vstup do EÚ pre Slovenskú republiku zatiaľ skôr záťaž. Odhliadnuc od toho, že štát musí vynakladať stovky miliárd korún na zabezpečenie súladu nášho prostredia so štandardami EÚ, za roky 2004-2006 sme zo štátneho rozpočtu, teda najmä z daní našich občanov a firiem, odviedli do spoločného rozpočtu EÚ spolu vyše 34 miliárd korún, keďže členstvo v EÚ neznamená len eurá z Bruselu prijímať, ale v prvom rade ich do spoločnej pokladnice EÚ i platiť.
Na strane druhej, z Bruselu do nášho rozpočtu malo prísť vo forme grantov približne 68 miliárd korún. Bilancia tohto rozpočtového vzťahu však dnes vôbec nie je taká ružová, ako sa plánovalo. Namiesto vyše 32 miliárd korún v pluse nás ku koncu roka 2006 delili len 4 miliardy korún od stavu, aby naša pozícia voči bruselskej pokladnici bola stratová (viď tab. č. 1).
Situácia sa navyše zvrátila až počas decembra 2006, dovtedy sme, zo sumárneho pohľadu na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu za roky 2004-2006, boli dokonca čistým platcom voči EÚ.
Tab. č. 1: Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu SR vo vzťahu k EÚ v rokoch 2004-2006 (v mld. Sk)
Zdroj: Štátny záverečný účet SR za rok 2004 a 2005, Plnenie štátneho rozpočtu SR za rok 2006
Ministerstvo financií odhaduje, že čistá finančná pozícia SR voči EÚ bude v rokoch 2007-2009 na úrovni 70 miliárd korún v pluse. Peniaze z EÚ sa však použijú najmä na financovanie dvoch nasledovných oblastí:
1. miliardy korún z daní nás a ostatných daňovníkov EÚ poputujú i naďalej na priame platby pre poľnohospodárov, ktoré im „patria“ vďaka realizácii Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá však spolu s protekcionizmom EÚ spôsobuje, že ceny poľnohospodárskych komodít v EÚ sú vyššie, než ceny na svetových trhoch mimo EÚ. Inak povedané, zaplatíme našim poľnohospodárom za to, aby nám mohli dodávať drahšie potraviny.
2. desiatky miliárd korún z eurofondov pôjdu i naďalej na projekty „rozvoja“ regiónov. A miliardy z nich sa i naďalej budú strácať v korupcii a financovaní nezmyslov, pretože alfou a omegou politikov a úradníkov je bruselské eurá „vyčerpať“, účelnosť ich vynaloženia je až druhoradá.
Podľa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika treba, i napriek prípadnému výraznému zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu SR z rozpočtu EÚ v ďalších rokoch nášho členstva, poukázať na to, že desiatky miliárd z týchto zdrojov budú neefektívne minuté najmä na priame platby poľnohospodárom či na financovanie často nezmyselných projektov prostredníctvom eurofondov, pričom sa budú strácať v korupcii systému štátneho prerozdeľovania a peniaze daňovníkov budú tak len „prejedené“.
V Bratislave dňa 8. januára 2007
Dušan Sloboda
analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Tlačová správa Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Na členstve v EÚ Slovensko zatiaľ významnejšie nezarobilo je dostupná vo formáte PDF tu.
Mediálne výstupy:
9. január 2007
SME: Dušan Sloboda: Na únii sme zatiaľ nezarobili
SME: Z eurofondov čerpáme stále málo peňazí
Hospodárske noviny: TASR: Z únie veľa nemáme
10. január 2007
Slovenský rozhlas: SR a čerpanie eurofondov. Audiozáznam nájdete v archíve Slovenského rozhlasu tu (minutáž 12:20 až 15:05, formát .mp3).
16. január 2007
