Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) opätovne upozorňuje na nedostatky v pripravovanom zákone o pedagogických zamestnancoch a na to, že návrh zákona nie je v súlade s cieľmi reformy školstva.
KI konštatuje, že ministerstvo školstva v procese prípravy nového zákona neakceptovalo zásadné pripomienky zo strany odborníkov, ktorí v pripomienkovom konaní upozorňovali na nesúlad niektorých paragrafov zákona s cieľmi reformy regionálneho školstva. Návrh zákona je v takejto podobe predložený na schválenie do Národnej rady SR.
Zákon aj naďalej upravuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti spôsobom, ktorý znemožní riaditeľom škôl angažovať vo výučbe externých odborníkov. Na základných a stredných školách bude môcť učiť len ten, kto bude spĺňať štátom stanovené kvalifikačné predpoklady, bude riadnym zamestnancom školy a bude vykonávať pedagogickú činnosť v rozsahu stanovenom nariadením ministerstva školstva. Znamená to, že sa napríklad za katedru v základnej škole nebude môcť postaviť žiadna z osobností kultúrneho života, vedy a výskumu, či akademickej obce, ktorá nebude mať požadovaný doklad o pedagogickej spôsobilosti na prácu s malými deťmi, hoci môže byť vo svojom odbore vynikajúcim expertom a bude mať chuť odovzdať svoje skúsenosti mladej generácii. KI upozorňuje, že toto opatrenie je namierené proti reformnému úsiliu zatraktívniť vzdelávanie na školách a intenzívnejšie ho prepojiť s reálnym životom.
V návrhu zákona nie sú zabezpečené rovnaké príležitosti pre všetkých poskytovateľov kontinuálneho vzdelávania vzdelávania učiteľov, ale sa privilegujú štátne inštitúcie na úkor neštátnych subjektov. Táto skutočnosť je v rozpore s reformnou požiadavkou vytvoriť otvorený systém ďalšieho vzdelávania učiteľov v praxi, založený na princípoch decentralizácie, konkurencie a slobodnej voľby vzdelávacích programov. KI vyjadruje nesúhlas s diskrimináciou neštátnych vzdelávateľov. Vo svojej kritike sa odvoláva na opačný trend, ktorý je badateľný v reformných pohyboch vyspelých európskych krajín – na snahu vytvárať flexibilné systémy vzdelávania učiteľov, v ktorých sú vzdelávacie cesty čo najviac diverzifikované a vzdelávanie učiteľom poskytuje široká paleta rôznych vzdelávacích subjektov, vrátane samotných škôl, v ktorých učitelia pôsobia.
Navrhovaný systém kontinuálneho vzdelávania učiteľov, spojený s udeľovaním kreditov a možnosťou dosahovať nové kariérové pozície, je rizikový najmä v tom, že ministerstvo školstva usiluje o jeho uzákonenie bez zadefinovania štandardov učiteľskej profesie. Ak má byť v školstve motorom zvyšovania kvality vzdelaný, tvorivý, neustále na sebe pracujúci učiteľ, treba mať zadefinovaný jeho profil na každom kariérovom stupni. V moderných vzdelávacích systémoch nadväzujú profesijné štandardy na kvalifikačné predpoklady a spolu s nimi tvoria základné východisko pre objektívne posúdenie kvality učiteľskej práce. KI upozorňuje na to, že príprava profesijných štandardov je komplikovaná a dlhodobá záležitosť, ktorá sa nedá vyriešiť zo dňa na deň, čoho dôkazom je i verejná diskusia, ktorú pred pár dňami na túto tému spustilo ministerstvo školstva v susednom Česku. Predpokladá sa, že práce na tvorbe českých štandardov môžu trvať až tri roky (viac na www.standarducitele.cz). Keďže na Slovensku má zákon, umožňujúci kariérny rast učiteľov, vstúpiť do platnosti už v septembri 2009, možno už teraz skonštatovať, že minister Mikolaj prípravu základného kameňa reformných zmien v učiteľskom povolaní zanedbal.
KI navrhuje prehodnotiť i mechanizmus pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov a kvalifikačné predpoklady pre výkon učiteľského povolania. Poukazuje na to, že ďalším overeným trendom v zahraničí je diverzifikácia vzdelávacích ciest i v tejto oblasti, čo v praxi znamená, že vysoké školy postupne strácajú v procese prípravy budúcich učiteľov výlučné postavenie a ponúkať kvalitné, na mieru ušité vzdelávacie programy je umožnené aj iným vzdelávacím subjektom, vrátane škôl, v ktorých majú budúci učitelia jedného dňa pôsobiť. Takéto otvorenie systému prípravy budúcich učiteľov ponúka nielen väčšie prepojenie teórie s praxou, ale aj viac vzdelávacích príležitostí záujemcom iných vekových kategórií, nielen absolventom stredných škôl. Rozšírenie cieľovej skupiny budúcich učiteľov o aktívnych ľudí z praxe pomáha vo viacerých krajinách vyriešiť problémy spojené s nedostatkom kvalitných učiteľov a s ich príliš vysokým priemerným vekom, čo sú nesporne problémy, aktuálne aj v slovenskom školstve. Nový zákon o pedagogických zamestnancoch na tento trend nereaguje a nevytvára ani potenciálne možnosti na jeho presadenie v slovenských podmienkach.
Rezort školstva dostatočne nevyužíva ani už existujúce možnosti na zabezpečenie väčšej efektivity prípravy budúcich učiteľov. KI navrhuje prehodnotiť význam bakalárskeho štúdia za účelom zabezpečenia kvalitnej prípravy učiteľov na školskú prax už na tomto akademickom stupni. Za predpokladu, že by bolo bakalárske štúdium viac orientované na školskú prax a intenzívnejšie prepojené so školským prostredím, navrhuje upraviť kvalifikačné predpoklady pre učiteľov jednotlivých vzdelávacích stupňov tak, aby sa mohli postaviť za katedru už ako absolventi bakalárskeho štúdia. Ďalšie štúdium v rámci vyšších akademických stupňov navrhuje zmysluplne zakomponovať do systému kontinuálneho vzdelávania učiteľov a ich kariérneho rastu.
Viac informácií k téme reformy školstva nájdete i na stránkach www.noveskolstvo.sk
Zuzana Humajová
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
V Bratislave dňa 24. marca 2009.
