Socializmus, ako aj silný sociálny štát ľuďom zdeformoval myslenie, a ako v rozhovore upozornil riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda, majú tak nízku schopnosť postarať sa o seba. To však treba zmeniť.
Na Slovensku sme mali 12 rokov vládu „sociálnej demokracie“. Stal sa za ten čas náš štát sociálnejším?
Za podstatné považujem to, že aj pod plášťom sociálnosti a sociálnej solidarity či sociálnej spravodlivosti u nás v ostatných rokoch rastie rozsah a intervenčný vplyv štátu, ktorý negatívne obmedzuje súčasnú a budúcu životnú úroveň. Verejné výdavky sa napríklad len od roku 2010 do roku 2019 zvýšili približne o 12 miliárd eur. Výrazne k tomu prispievajú veľké a vďaka ostatným vládam rastúce zákonné nároky v nereformovanom sociálnom systéme, a to aj ľuďom, ktorí ich vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú. Ide napríklad o dávky sociálneho poistenia či podpory rodiny ako univerzálny prídavok na dieťa a rodičovský príspevok. Rastúce výdavky živia aj sociálne balíčky s krátkodobo viditeľnými populistickými účinkami. Osobitnú ekonomickú záťaž predstavuje enormné zvyšovanie minimálnej mzdy a dlhodobo najväčšou sekerou je zavedenie stropu dôchodkového veku na 64 rokov. Rastúce náklady sociálneho štátu aj u nás tlačia na rast daňovo-odvodového zaťaženia, verejného dlhu a výrazne na zvýšenie dlhodobých implicitných záväzkov, ktoré sa najmä kvôli zavedenému dôchodkovému stropu podľa ministerstva financií zvýšili o dvojnásobok HDP ekonomiky.
Celý rozhovor bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 12. augusta 2020 a je k dispozícii tu.
