Prvého mája 2015 uplynulo 11 rokov od vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Riaditeľovi a ekonómovi Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý je aj autorom knihy Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie Petrovi Gondovi, Bratislavský kuriér pri tejto príležitosti položil dve otázky.
Čo nám EÚ Slovákom dala a naopak čo im vzala?
Vstup do EÚ prispel k miernemu prikloneniu sa slovenskej spoločnosti k západnému civilizačnému priestoru, členstvo v nej však Slovákom čoraz viac odoberá z dnešnej a budúcej slobody a prosperity a vzďaľuje hodnoty tohto priestoru. EÚ totiž stále výraznejšie podkopáva základy, na ktorých bol postavený úspech Západu a z ktorých doteraz čerpajú západné spoločnosti,ako osobná sloboda a zodpovednosť, rešpekt k vlastníctvu a dohodnutým pravidlám, konkurencia s diverzitou, secesia, súkromné iniciatívy a dobrovoľná solidarita. Dominuje v nej konštruktivistická snaha o pretváranie podmienok pre čo najmenej rozdielov a smerovanie k európskemu zadlženému a sociálnemu štátu.Eurozóna a opatrenia na záchranu eura a riešenie dlhovej krízy to ešte urýchľujú. Aj Slováci preto musia znášať dodatočné regulačné obmedzenia a finančné a administratívne zaťaženie, spoluzodpovednosť za dnešné a budúce dlhy vlád a straty bánk v iných krajinách, či selektívny výklad, nedodržiavanie pravidiel a účelovo meniace sa pravidlá.Centralizačný a medzištátny transferový trend vyvoláva závažné problémy a riziká pre ich peňaženky a slobody a kvôli konfliktom postavených na nacionalizme aj pre ich bezpečnosť.
Je smerovanie EÚ dobré alebo nie a prečo?
Smerovanie EÚ a celkovo európskej integrácie považujem za chybné a škodlivé. Európska integrácia je namiesto určitého prinavrátenia voľného pohybu tovarov, služieb, kapitálu a pracovnej sily z jej začiatku čoraz viac tvorená na centrálnej regulácií ľudí a politík a centrálnej harmonizácii podmienok. Posilňuje intervencie v poľnohospodárstve, iné kvóty, regulácie a zákazy v obchode a na trhoch vo vnútri EÚ, clá a ostatné obmedzenia obchodu s krajinami mimo EÚ, či eurofondy. Kvôli harmonizácii sa zavádzajú technické a iné normy, minimálne sociálne štandardy a sadzby nepriamych daní a jediná mena euro. V ostatných rokoch sa urýchľuje politická centralizácia prijatím Lisabonskej zmluvy, eurovalu, fiškálneho kompaktu, európskej dane z finančných transakcií a realizovaním bankovej únie. Spoločný trh a ekonomická integrácia však vyžadujú neobmedzovanú konkurenciu s rôznosťou a neexistenciu prekážok na výmeny, nie centrálne regulácie a zhora riadenú harmonizáciu. Naopak, tie zvyšujú náklady, brzdia podnikavosť, pružnosť a zodpovednosť, spôsobujú spriemerovávanie a zvyšujú pohodlnosť a závislosť od cudzích zdrojov, a tým idú proti reálnej konkurencii, trhu, prosperite a slobode.
Čítajte ďalej v článku Bratislavského kuriéra zo dňa 6. mája 2015 tu.
