Index autoritárskeho populizmu, ktorý zverejnili think tanky Timbro a EPICENTER, ukazuje, že 26,9 % Európanov (v 31 sledovaných krajinách) podporuje autoritárske politické strany, a to na ľavom aj pravom krídle politického spektra.
Hlavné závery správy
Priemerná podpora ľavicových a pravicových strán presadzujúcich populistické alebo autoritárske ideológie dosahuje 26,9 %, čo je historicky najvyššia hodnota, ale od roku 2023 už ďalej nerastie.
Zdroj: https://infogram.com/average-support-1h0r6rzp05kll4e
Obavy týkajúce sa prisťahovalectva viedli k nárastu podpory pravicového autoritárstva a populizmu, zatiaľ čo radikálna ľavica čelí neustálemu poklesu.
Maďarsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko a Poľsko majú najvyššiu podporu populistických strán a poskytujú varovanie pred prijímaním populistických politík.
Najnižšiu podporu populistických strán majú Chorvátsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Luxembursko a Malta.
Názory na EÚ sa medzi populistickými stranami líšia, zatiaľ čo tieto strany sú oveľa euroskeptickejšie ako iné, iba málo z nich obhajuje úplné vystúpenie z EÚ.
V súčasnosti dôkazy naznačujú, že podpora populistov sa skonsolidovala, ale nenaznačuje ďalšie rozširovanie.
Na čele rebríčka je Maďarsko, ktorému vládne národno-konzervatívna strana Fidesz premiéra Viktora Orbána. Maďarsko sa stalo symbolom neliberálnej demokracie vďaka Orbánovmu úsiliu centralizovať moc, oslabovať ústavné kontroly a rovnováhu a výrazne obmedzovať slobodu tlače. Maďarská populistická hospodárska politika sa obrátila proti nemu, keďže cenové kontroly nedokázali riešiť postkovidovú infláciu a zároveň spôsobili umelý nedostatok základného tovaru.
Ľavicovo-populistická vláda, ktorá vládla v Grécku v rokoch 2015 až 2019 po celý čas okrem jedného mesiaca, „preukázala nedostatok rešpektu voči demokracii a slobode prejavu“, keď sa pokúsila zaviesť vládnu reguláciu médií, uvádza sa v správe. Podobné pokusy o centralizáciu moci a obmedzenie slobody prejavu boli bežné aj za nedávno porazenej pravicovo-populistickej vlády v Poľsku.
Hoci volebná podpora liberálnych strán dosiahla 12,3 %, čo je historické maximum, je zrejmé, že zlyhania vlády v kľúčových otázkach, ako je prisťahovalectvo a regionálne rozdiely v hospodárskom raste, by mohli vytvoriť podmienky pre populistické povstanie. Index autoritárskeho populizmu varuje, že populistické vlády zriedka plnia svoje sľuby a často zhoršujú problémy, na riešenie ktorých boli zvolené.
Andreas Johansson Heinö, riaditeľ vydavateľstva think tanku Timbro a autor správy, povedal:
„Novou normou v Európe je, že takmer v každej krajine je medzi tromi najpopulárnejšími stranami autoritárska populistická strana. Popularita týchto strán sa často premieta do politickej moci, keďže väčšina európskych demokracií zažila populistické strany vo vláde.
Populistické strany sú vo svojej podstate antiestablišmentovými hnutiami a spája ich odpor voči politickým elitám v príslušných krajinách, ale inak sú veľmi rôznorodou skupinou strán, aj pokiaľ ide o ich demokratickú dôveryhodnosť.
Populizmus je dnes ľavicovejší ako pred dvadsiatimi rokmi, najmä pokiaľ ide o ekonomickú politiku. Je to zjavné, pokiaľ ide o protekcionistickejší pohľad na obchodnú politiku, ako aj o dôslednú obhajobu veľkého a prerozdeľovacieho sociálneho štátu.“
Slovensko sa v rebríčku 31 krajín umiestnilo na 10. mieste. Štúdia medzi populistické a autoritárske strany zaradila Smer-SD, SNS, Kotlebovci-ĽSNS a Hnutie Republika, pričom poukazuje na to, že kým posledné dve menované extrémistické strany sa vo voľbách na jeseň 2023 do parlamentu nedostali, Smer voľby vyhral a spolu s SNS opätovne zostavili vládu, pričom Robert Fico sa znovu stal premiérom.
Správa sa v krátkom historickom prehľade venuje prvej veľkej populistickej a autoritárskej strane na Slovensku, Hnutiu za demokratické Slovensko a všíma si niektoré kontroverzné výroky bývalého predsedu SNS Jána Slotu.
Najväčší priestor zo slovenských strán venuje Smeru. V štúdii sa napríklad píše:
„Korene strany v slovenskej sociálnej demokracii v kombinácii s jej nacionalizmom ju najlepšie charakterizujú ako ľavicovo-populistickú a národno-konzervatívnu stranu. V ekonomických otázkach je ľavicová, v sociálnych otázkach konzervatívna a v posledných rokoch sa stala euroskeptickou, pričom Fico je blízkym spojencom Maďarska v Bruseli.“
Zdroj: https://infogram.com/support-by-country-1hnp27em5oody4g
Štúdia si všíma Ficove útoky na Ústavný súd, pokus presadiť zmeny, ktoré by oslabili schopnosť súdnictva stíhať úplatkárstvo, vrátane zrušenia protikorupčného úradu (Špeciálnej prokuratúry).
„Smer vykazuje silné autoritárske tendencie a Fico vo viacerých ohľadoch testoval hranice demokracie. Ficova vláda napríklad navrhla reformu verejnoprávneho vysielania (Rozhlasu a televízie Slovenska), v rámci ktorej by mediálna spoločnosť bola priamo podriadená parlamentu a ministerstvu kultúry.“
Správa si tiež všíma, že Strana európskych socialistov (PES) pozastavila Smeru členstvo v roku 2006, keď vstúpil do vlády s nacionalistickou SNS a rovnako mu pozastavila členstvo aj v októbri 2023 po tom, čo Smer oznámil, že opäť vytvorí koaličnú vládu s SNS. V neposlednom rade si autor štúdie všíma aj zahraničnopolitické pôsobenie Smeru a jeho predsedu.
„Smer má tiež znepokojujúce ruské väzby. Strana bola financovaná ruskou bankou a výrazne propagovala verejnú mienku v prospech Ruska. Keď sa Fico v októbri 2023 ujal funkcie premiéra, vláda oznámila, že okamžite pozastaví vojenskú pomoc Ukrajine.“
Metodológia
Politické strany sa zvyčajne usilujú o jeden alebo viacero z troch všeobecných cieľov: získať funkciu, hlasy a vplyv. Index skúma, do akej miery sa populistickým stranám podarilo dosiahnuť dva z týchto cieľov: hlasy a funkcie. Vplyv na politiku je mimo rozsahu tohto indexu. Index zahŕňa 31 krajín vrátane všetkých členov EÚ, Nórsko, Island, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo od roku, keď sa stali nezávislými a začali organizovať demokratické voľby. Výsledky volieb sa používajú na meranie dopytu po autoritárskom populizme.
Štúdia v anglickom jazyku je dostupná spolu s datasetmi na adrese populismindex.com a tiež na stiahnutie tu (formát PDF): https://lnk.sk/ftut
Slovenský preklad štúdie je dostupný na stiahnutie tu (PDF formát): https://lnk.sk/lht3
