ripomienka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády SR týmto predkladáme pripomienku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (číslo materiálu: 5572/2007-120). Návrh predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo spravodlivosti SR (nájdete ho tu).
Pripomienkou navrhujeme zamietnuť návrh zákona ako celok.
Táto pripomienka má charakter zásadnej pripomienky.
Signatári pripomienky:
Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana
Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Dušan Sloboda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Zuzana Humajová, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Radovan Kazda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Ivan Kuhn, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Radovan Ďurana, INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Richard Ďurana, INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Juraj Karpiš, INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Silvester Bizoň, Občianska konzervatívna strana
Juraj Petrovič, Občianska konzervatívna strana
Tibor Takáč, Občianska konzervatívna strana
Ľuboš Mikuška, Občianska konzervatívna strana
Svetozár Gavora, Občianska konzervatívna strana
Odôvodnenie pripomienky:
Návrh novely Trestného zákona spočíva v doplnení skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania spotrebiteľa (§ 269 Trestného zákona) o nasledovnú definíciu skutkovej podstaty: Trestného činu sa má dopustiť ten, kto poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu malú škodu tým, že „poruší cenovú disciplínu podľa osobitného predpisu o cenách alebo iné obmedzenie zmluvnej tvorby cien, vyplývajúce zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo rozhodnutia, vydaného na jeho základe“. Podľa predkladacej správy sa návrh predkladá „v kontexte možných dopadov zvýšenia hladiny spotrebiteľských cien tovarov a služieb pri zavedení meny euro v Slovenskej republike“.
Návrh odmietame najmä z nasledovných dôvodov:
-
- a) neopodstatnenosť cenovej regulácie v súvislosti so zavádzaním eura,
-
- b) neadekvátnosť trestnoprávnych sankcií na ochranu cenovej disciplíny,
-
- c) nejasnosť navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu.
Ad neopodstatnenosť cenovej regulácie v súvislosti so zavádzaním eura
Cena je výsledkom dobrovoľnej dohody predávajúceho a kupujúceho, do ktorej štát nemá zasahovať. Cena závisí od ponuky a dopytu a zásahy štátu ju môžu iba deformovať. O cenovej regulácii v súvislosti so zavádzaním eura sa uvažuje vo vzťahu k možnému zvyšovaniu cien potravín a ďalších predmetov bežnej spotreby. V tejto oblasti existuje dostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie, a preto neexistuje žiadny dôvod pre vstup štátu do cenotvorby v podobe cenovej regulácie. Pre zavedenie cenotvorby neexistujú žiadne vecné ekonomické alebo sociálne dôvody. Dôvodom môže byť iba politicky motivovaná a populistická snaha reagovať na obavy časti obyvateľstva z možného dopadu prechodu na euro na ceny.
Ad neadekvátnosť trestnoprávnych sankcií na ochranu cenovej disciplíny
Bez ohľadu na neopodstatnenosť cenovej regulácie, existuje významný rozdiel medzi cenovou reguláciou a ochranou cenovej regulácie prostredníctvom trestného práva. Ochrana cenovej disciplíny a v rámci nej aj možnej cenovej regulácie je už v súčasnosti garantovaná zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Sankcie obsiahnuté v tomto zákone sú však len administratívneho charakteru (pokuty, podnet na odobratie živnostenského oprávnenia) a sú svojou formou primerané závažnosti prípadného porušenia zákona. Na rozdiel od trestnoprávnej sankcie, ktorá vybočuje zo zvyklostí postihovania podobných porušení zákonom stanovených povinností v demokratických krajinách.
Ministerstvo spravodlivosti navrhuje rozšíriť skutkovú podstatu trestného činu poškodzovanie spotrebiteľa (§ 269). Toho sa v súčasnosti dopustí ten, kto poškodí spotrebiteľa a spôsobí mu malú škodu tým, že ho klame „na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo na druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov“ alebo „uvedie na trh výrobky, práce alebo služby a zatají pritom ich podstatné vady“. Podľa návrhu ministerstva spravodlivosti by sa mal tohto trestného činu dopustiť aj ten, kto „poruší cenovú disciplínu podľa osobitného predpisu o cenách alebo iné obmedzenie zmluvnej tvorby cien, vyplývajúce zo všeobecne záväzného právneho predpisu alebo rozhodnutia, vydaného na jeho základe“. Súčasný obsah skutkovej podstaty poškodzovania spotrebiteľa sa tak zásadne líši od navrhovaného. Kým súčasné znenie postihuje konanie, ktoré je poškodzovaním spotrebiteľa prostredníctvom jeho klamania alebo zavádzania predávajúcim, navrhované znenie by malo prostredníctvom trestnoprávnej sankcie postihnúť prekročenie administratívnej regulácie ceny stanovenej štátom, pri ktorom k žiadnemu reálnemu poškodeniu spotrebiteľa nedochádza a rovnako nedochádza ani k jeho oklamaniu alebo zavádzaniu, keďže zaplatením ceny dobrovoľne uzatvára s predávajúcim dohodu o jej výške.
Voľná tvorba cien je neodmysliteľnou súčasťou trhového hospodárstva. V normálnych podmienkach je stanovovanie cien predávajúcim a ich akceptovanie alebo neakceptovanie kupujúcim niečím úplne samozrejmým. Je absolútne neprijateľné, aby konanie, ktoré nikoho nepoškodzuje a je v normálnych podmienkach považované za dovolené, bolo v dôsledku politicky motivovanej cenovej regulácie nielenže zakázané, ale aj postihované trestnoprávnymi sankciami.
Ad nejasnosť navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu
Návrh zákona neuvádza všeobecne záväzný právny predpis, ktorého porušením by mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Iba v dôvodovej správe sa spomína zákon o cenách. Ten však v súčasnom znení ceny potravín a ďalších predmetov bežnej spotreby nereguluje. Na naplnenie deklarovaného zámeru zabrániť rastu cien tovarov a služieb po zavedení eura tak bude nevyhnutná ešte ďalšia legislatívna úprava, ktorej obsah a rozsah však v súčasnosti nie je známy.
Nejasné je aj to, kto konkrétne môže byť porušovateľom cenovej disciplíny v prípade, keď je vlastníkom alebo prevádzkovateľom predajne právnická osoba, teda či pôjde o postihovanie vlastníkov, štatutárnych zástupcov, manažérov, pracovníkov predajných prevádzok, účtovníkov. Nejasné je, ako sa asi bude dokazovať spôsobenie škody spotrebiteľovi a jeho oklamanie alebo zavádzanie, keďže si spotrebiteľ svojim dobrovoľným rozhodnutím kúpi nejaký tovar.
Mediálne výstupy:
19. jún 2008
Sme.sk/SITA: Skupina občanov odmieta novelu Trestného zákona
