V priebehu nasledujúcich dvoch rokov čaká Slovensko 5 volieb: voľby prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu, voľby do regionálnych samospráv, voľby do NR SR a voľby do obecných samospráv. Každé z týchto volieb sú upravené samostatným zákonom. Prinajmenšom v dvoch z nich je volebná kampaň upravená spôsobom, ktorý je s veľkou pravdepodobnosťou v rozpore s Ústavou SR. Ide o zákon o komunálnych voľbách z roku 1990 a zákon o prezidentských voľbách z roku 1999.
Zákon o spôsobe voľby prezidenta obmedzuje volebnú kampaň na obdobie 15 dní až 48 hodín pred začiatkom voľby, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí na obdobie 17 dní až 48 hodín pred začiatkom volieb. Podľa oboch zákonov je vedenie kampane mimo tohto času zakázané.
Ústava v čl. 26 zaručuje slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“Obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie obsiahnuté v zákonoch o prezidentských a komunálnych voľbách však idú nad rámec dôvodov ustanovených v ústave.
Obmedzenie je síce uskutočnené zákonom, ako to vyžaduje ústava, ale v žiadnom prípade nemožno preukázať, že takéto obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie v čase mimo volebnej kampane by bolo opatrením nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Kampaňou je pritom podľa týchto zákonov prakticky akékoľvek šírenie informácií v prospech kandidátov a kandidujúcich politických strán: činnosť kandidátov, politických strán, prípadne ďalších subjektov v prospech kandidáta alebo politickej strany vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania, hromadných informačných prostriedkov, veľkoplošných nosičov, plagátov a iných nosičov informácií. Šírenie informácií v prospech voľby niektorého z kandidátov alebo niektorej z politických strán nijako neohrozuje práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie ani mravnosť. Neexistuje preto žiadny legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií na obdobie zákonom vymedzenej volebnej kampane. Neopodstatnenosť takéhoto obmedzenia volebnej kampane je zrejmá už i z rozdielne stanovenej dĺžky prípustnej volebnej kampane. Ohrozuje snáď práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť volebná kampaň prezidentského kandidáta 16 dní pred voľbami, kým v prípade komunálnych volieb je volebná kampaň 16 dní pred voľbami úplne v poriadku a nevyhnutné obmedzovať ju je až 18 dní pred voľbami?
Ustanovenia o začiatku volebnej kampane sú všeobecne obchádzané. Takéto konanie síce nebýva priamo sankcionované, je však absurdné, aby bolo stavané do polohy protizákonného také konanie, ktoré je iba uplatňovaním jedného zo základných politických práv garantovaných ústavou.
Modernejšia úprava volebnej kampane je obsiahnutá v zákonoch o voľbách do európskeho a slovenského parlamentu, schválených v rokoch 2003 a 2004. Tieto zákony termín „volebná kampaň“ vôbec nepoužívajú. Upravujú iba vysielanie politickej reklamy v elektronických médiách a umiestňovanie volebných plagátov na miestach vyhradených obcou. V týchto prípadoch totiž možno aspoň teoreticky nájsť nejaký legitímny dôvod, aby podmienky vedenia volebnej kampane boli zákonom upravené. Elektronické médiá sú buď verejnoprávnymi médiami alebo vysielajú na základe udelených licencií, ktorých počet je limitovaný. V druhom prípade ide o poskytovanie priestoru na prezentáciu kandidujúcich strán zo strany verejnej správy. V oboch prípadoch zákon vymedzuje iba povinnosť ponúknuť kandidujúcim stranám rovnakú možnosť prezentácie. Ostatné formy volebnej kampane nie sú regulované a nie je ani stanovený zákaz vedenia kampane mimo vyhradeného obdobia. Nedochádza teda k protiústavnému obmedzovaniu slobody prejavu a práva na šírenie informácií.
Kdesi uprostred – z hľadiska času prijatia i z hľadiska obsahu – sa nachádza úprava volebnej kampane v zákone o regionálnych voľbách z roku 2001. Tento zákon síce používa termín „volebná kampaň“ a dobu jej trvania vymedzuje rovnako ako zákon o komunálnych voľbách, na druhej strane volebnú kampaň nijako bližšie nedefinuje a jej vedenie pred zákonom stanoveným termínom vyslovene nezakazuje. Zakazuje len vedenie kampane počas 48-hodinového moratória pred voľbami a počas volieb.
Zákaz volebnej kampane počas 48-hodinového moratória pred voľbami je obsiahnutý aj v zákonoch o prezidentských a komunálnych voľbách. Aj v tomto prípade možno vysloviť pochybnosť, či je takéto obmedzenie v demokratickej spoločnosti naozaj nevyhnutné na ochranu niektorého z ústavou deklarovaných cieľov.
Z porovnania volebných zákonov vyplýva, že obmedzenia volebnej kampane obsiahnuté v niektorých z nich nie sú v súlade s ústavou. Nemožno totiž predpokladať, že obmedzovať slobodu prejavu a právo šíriť informácie je z nejakého dôvodu nevyhnutné pri prezidentských a komunálnych voľbách, kým pri parlamentných voľbách a eurovoľbách to nevyhnutné nie je.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2008.
