Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika zastáva názor, že vstup Slovenskej republiky do Európskej menovej únie (EMÚ) by sa nemal urýchľovať. Naopak, mal by sa odložiť na neskôr ako potvrdenie toho, že vláda stojí na tradičných hodnotách západnej civilizácie, čiže konkurencii a osobnej slobody a nebude vháňať občanov do neprimeraného rizika. Uviedol to dnes na konferencii “Čo znamená euro pre Slovensko” analytik inštitútu Peter Gonda.
Doplnil, že SR by mala začať zvažovať svoj vstup do eurozóny až vtedy, ak sa začnú odbúravať a rušiť regulačné a harmonizujúce tendencie v rámci EÚ a únia sa vráti k princípom slobodného trhu. EMÚ v terajšej podobe je podľa Gondu ďalším nástrojom európskej centralizácie. Zároveň nevylúčil, že sa EMÚ do očakávaného vstupu SR rozpadne. Podľa súčasnej stratégie prijatia eura by sa SR mala stať členom EMÚ 1.januára 2009, prípadne už v roku 2008.
Ako ďalej uviedol Gonda, za významný problém po vstupe do eurozóny považuje neexistenciu výmenného kurzu. Výmenný kurz je pritom podľa neho prirodzeným “vyrovnávačom” zmien v ekonomike a trhovým signálom správania sa vlády. Za riziko označil prenesenie menovej politiky z Národnej banky Slovenska na centralizovanejšiu a ťažšie kontrolovateľnú Európsku centrálnu banku.
Gonda pripomenul, že Slovensko stále zaostáva za krajinami v ekonomickej výkonnosti a cenovej úrovni. Táto skutočnosť a nedokončenie štrukturálnych reforiem môže vytvoriť tlak na cenový skok a následné rýchlejšie približovanie sa cenovej úrovni SR k EÚ.
Za riziko považuje tiež harmonizovanie podmienok v daňovej a sociálnej oblasti a možný tlak na vyššie dane a finančne náročnejšie sociálne a pracovné štandardy. Dôsledkom týchto dopadov môže byť obmedzovanie konkurencie, osobnej slobody, brzdenie ekonomického rastu, a tým aj životnej úrovne. Jedným z dopadov skorého vstupu do EMÚ môže byť podľa nebo napríklad riziko strát pre majiteľov úspor, ďalším dopadom by mohli byť cyklické výkyvy v HDP a zamestnanosti.
Správa TASR zo dňa 7. septembra 2004
