Dnešné systémové problémy financovania samospráv nie sú v tom, že by reforma z čias druhej Dzurindovej vlády nebola urobená dobre, ale v tom, že ďalšie vlády po roku 2006 nepokračovali v reforme verejnej správy a odštartovanú reformu ďalej priebežne nevyhodnocovali a nekorigovali.
Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika vidí korene problému ešte v časoch druhej Dzurindovej vlády, keď sa robila reforma decentralizácie. Súčasťou reformy bol presun financií na mestá a župy, nie však v takej výške, ktorá by zodpovedala všetkým získaným kompetenciám.
„Nikdy nebol zrealizovaný komplexný audit verejnej správy, ktorý by ukázal, čo výkon tej-ktorej kompetencie štátnej správy a územnej samosprávy reálne stojí,“ hovorí Sloboda.
Samosprávy na Slovensku majú podobné kompetencie ako v iných štátoch EÚ, no kým tam sú v priemere výdavky samospráv približne na úrovni 23 percent zo všetkých verejných výdavkov, u nás je to len 17 percent. Inými slovami, slovenské samosprávy musia robiť to isté za menej peňazí.
„Z týchto základných problémov vznikajú napätia, ktoré medzi samosprávami a centrálnou vládou vidíme v podstate každý rok,“ upozorňuje Sloboda.
Za posledných 20 rokov navyše štát presunul na samosprávy mnohé ďalšie kompetencie bez finančného krytia. Štát napríklad hodil na plecia miest agendu stavebných úradov či materských škôl. Rovnako vždy keď rozhodne o tom, že učiteľom stúpnu platy, zaplatia to samosprávy.
„Samosprávy by mali niekedy v marci až apríli zavrieť stavebný úrad, lebo štát im neplatí viac než za pár mesiacov fungovania v roku. Pre svojich obyvateľov potom z vlastných zdrojov hradia niečo, čo by nemali,“ hovorí Sloboda.
Aj Najvyšší kontrolný úrad viackrát povedal, že štát dáva samosprávam nové kompetencie bez finančného krytia a že je to v rozpore s ústavou.
Viac nájdete v článku denníka SME zo dňa 13. decembra 2023 tu.
