O niekoľko dní zaujmú svoje posty noví primátori, starostovia i regionálni poslanci. Emócie, ak nejaké boli, opadnú a ďalšie štyri roky sa bude samospráva snažiť pohnúť ďalej. Otázkou je, či sa jej to podarí.
“Voľby možno niekde prinesú nové impulzy, ale kým sa nezmenia celkové podmienky pre mestá a obce, veľa sa toho nezmení,” myslí si Viktor Nižňanský, spoluautor reformy verejnej správy z roku 2000. V podmienkach silnejúcej štátnej regulácie a prerozdeľovania financií primátori strácajú motiváciu, aby hľadali vlastné zdroje na rozvoj mesta. “Prevláda skôr pragmatický prístup, rieši sa prerozdeľovanie z centra a eurofondy. Aj keď v mestách existujú stratégie rozvoja, chýba im viac finančnej autonómie a kompetencie, aby ich mohli naplniť,” upozorňuje V. Nižňanský.
Komunálna reforma ešte pred rokom 2006 rátala so zlučovaním obcí, pretože vyše 2 900 samospráv presahuje potreby i možnosti Slovenska. Vysoký počet starostov a poslancov pritom nezaručuje kvalitu lokálnej demokracie, skôr naopak. “Dve tretiny obcí majú menej ako tisíc obyvateľov. Hoci ich obýva len šestina populácie krajiny, volí sa v nich polovica všetkých poslancov,” upozorňuje analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.
Mnohým malým obciam chýbajú peniaze, takmer všetky ich príjmy spotrebuje administratíva a zvyšok nestačí na pokrytie samosprávnych funkcií. Aj preto je sústredenie do väčších celkov, takzvaná municipalizácia, prirodzeným trendom v krajinách s vyspelou demokraciou – menšie obce zlúčili vo Švajčiarsku a Dánsko, populačne i rozlohou porovnateľné so Slovenskom, vystačí so stovkou samospráv.
Čítajte ďalej v týždenníku TREND v článku zo dňa 6. novembra 2014 tu.
