Systém rozdeľovania peňazí z EÚ pre samosprávy sa má decentralizovať. Nebude všetko končiť na stole ministerstva. Riziko zneužitia nezmizne.
Keď sa v minulosti mali čerpať eurofondy na projekty v obciach či mestách, vyvolávalo to vrásky na tvárach starostov či primátorov. Peniaze by sa síce zišli, ale všetci sa báli veľkej byrokracie či veľkých provízií pre „vybavovačov“ eurofondov.
Napokon aj rizika, že projekt bude zamietnutý a obec príde o nemalé peniaze, ktoré vrazila do projektovej dokumentácie. Aj preto sa eurofondy nečerpali poriadne a momentálne sme krajinou, ktorá čerpá eurofondy najmenej.
„Vznikla paranoja, ktorá viedla k vyšperkovaniu zložitosti systému až ad absurdum – k hranici, keď začína byť kontraproduktívny až nefunkčný,“ vysvetľuje Milan Muška, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska-ZMOS. Systém kontroly eurofondov obsahoval preto viaceré úrovne, ktoré boli nadbytočné. Podľa M. Mušku kontrola nemusí byť trojstupňová, ale mala by byť kvalitná, profesionálna a účinná aj v jednom stupni.
V praxi sa však priestor na podvody a korupciu významným spôsobom neznižoval. „Skúsenosť z ostatných rokov ukazuje, že komplikovaný systém korupciu nijako neobmedzil, a zložitejší systém verejného obstarávania tiež neprispel k obmedzeniu zlodejín,“ myslí si Dušan Sloboda, analytik z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
…
Spoluúčasť Slovenska pri čerpaní eurofondov ostáva zatiaľ 15 percentná, tak ako v minulosti. Hoci na jar sa v EÚ uvažovalo, že národné spolufinancovanie projektov bude až 30 percentné. Koneční prijímatelia eurofondov (mestá a obce) sa budú podieľať na spolufinancovaní len vo výške päť percent, tak ako doteraz, zvyšok teda 10 percent dodá štát zo štátneho rozpočtu.
Odborníci sú skeptickí k čerpaniu eurofondov malými obcami. „To sa nezmení, kým nedôjde k municipalizácii obcí. Je potrebná komplexná reforma územnej samosprávy, vrátane financovania,“ myslí si D. Sloboda.
…
Udržateľnosť projektov z eurofondov je nielen v samosprávach pomerne slabá. Odborníci však upozorňujú, že zlyháva aj Brusel, lebo by v takýchto prípadoch mal prísnejší a požadovať vrátenie peňazí.
„Keby sa malo dôsledne kontrolovať, ako je u nás zabezpečené pokračovanie z vlastných zdrojov po skončení podpory z eurofondov, tak by sme boli v situácii, že aj mnohé tie zdroje, ktoré sme u nás nerozkradli, boli neraz použité na aktivity, ktoré bez napumpovania ďalších eurofondov nie sme schopní prevádzkovať,“ dodáva D. Sloboda.
…
„Štát by mal jasne zadefinovať, ako majú vyzerať štandardy v administratíve, ako i v sociálnych službách, školstve či v dopravnej infraštruktúre. Tam, kde nie je dosahovaný by mala primárne smerovať podpora z eurofondov,“ vysvetľuje D. Sloboda.
…
Ani miliardy z eurofondov nemusia výraznejšie znížiť regionálne rozdiely na Slovensku, ktoré stále pretrvávajú napriek už naliatym miliónom eur do ich znižovania v minulosti.
Za aký čas by sa mohli regionálne rozdiely vyrovnať si nikto netrúfa povedať. Je to beh na dlhé trate, na desaťročia nie roky. Odborníci poukazujú na to, že regionálne rozdiely nezmizli ani v Nemecku napriek trom desaťročiam pumpovania verejných zdrojov z jeho západnej do východnej časti.
„Istá miera regionálnych rozdielov je prirodzená a existuje všade v demokratickom svete v prostredí trhovej ekonomiky, kde je zaručený slobodný pohyb ľudí a tovaru,“ pripomína D. Sloboda.
Viac nájdete v článku týždenníka TREND zo dňa 19. augusta 2020 tu.
