Recyklačný fond pomohol vytvoriť prebytočné spracovateľské kapacity, ktoré sú navyše menej efektívne ako tie v zahraničí.
Formálne je transparentnosť fungovania fondu zabezpečená. Pre každú z desiatich odpadových komodít sa vedie samostatný účet, na ktorý chodia príspevky od podnikateľov z príslušného sektora. Firmy platia podľa sadzby za kilogram výrobkov alebo obalov, ktorú stanovuje vyhláška. Vyzbierané peniaze môže fond použiť iba na podporu projektov v rámci danej komodity. Prax je, pravdaže, zložitejšia. „Takýto model vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus,“ mieni analytik Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Poukazuje na fakt, že až tretinu peňazí na projekty, v sumáre vyše miliardu v starej mene, dal fond desiatim najúspešnejším prijímateľom. A že prvá dvadsiatka prijímateľov peňazí zhltla polovicu objemu nenávratných dotácií. Najväčší prijímatelia sa podľa R. Kazdu vďaka subvenciám stali monopolnými hráčmi v recyklácii tej-ktorej komodity.
Čítajte ďalej v článku týždenníka TREND zo dňa 12. augusta 2009 na stránkach týždenníka TREND tu.
