Napriek finančným suchotám malých dedín je téma zlučovania na Slovensku stále strašiakom pre mnohých starostov aj obyvateľov. Ich postoj by sa dal vyjadriť jednoducho: radšej budeme chudobní, ale samostatní.
Odborníci sa snažia ich obavy rozptýliť. „Municipalizácia neznamená, že obec príde o identitu, erb, tabuľu, históriu, tradície. Neznamená ani to, že sa v obci, ktorá združí výkon samosprávy s inou väčšou obcou, zakáže ďalšia výstavba, že sa odtiaľ budú násilne vyháňať ľudia, ako sa to dialo za socializmu,“ argumentuje Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Na Slovensku máme skoro tri tisícky obcí, čo je podľa odborníkov veľa. Za posledných 30 rokov sa počty skôr zvyšovali. Podľa D. Slobodu by na Slovensku stačilo od 160 do 300 municipalít, teda akýchsi funkčných mikroregiónov. Na porovnanie, Dánsko, ktoré je veľkosťou podobné Slovensku, má len 98 municipalít.
Zlučovaním by menšie obce prišli o starostu a zastupiteľstvo. Neznamená to však, že by sa automaticky ocitli na chvoste záujmu. Jednou z možností je uvedenie vzorca pre prerozdeľovanie rozpočtu municipality do jej pôvodných obcí.
„Zastupiteľstvo by každý rok bolo povinné navrhnúť investičné akcie pre každú z pôvodných obcí a jej obyvatelia by na zhromaždení alebo cez referendum hlasovali za ten návrh, ktorý považujú za prioritný,“ ilustruje D. Sloboda.
Celý článok bol publikovaný dňa 30. januára 2019 v týždenníku TREND a nájdete ho tu.
