Viac odpadov láka aj podnikateľov. Ak sa však pohybujú v zle nastavenom systéme, objavujú sa problémy. Hospodárska kríza ich ešte zvýraznila.
Dobrým príkladom utopených peňazí sú dotácie pre spoločnosti, ktoré v minulom roku napriek nim zastavili výrobu založenú na druhotných surovinách či sa ocitli v konkurze. Smurfit Kappa v Štúrove skončila s výrobou lepenky z recyklovaného papiera. Bankskobystrická firma Kovod Recycling, ktorá spracúvala najmä kovový šrot, sa dostala do konkurzu.
Väčšina európskych krajín nešla slovenskou cestou a nepodporovali súkromné spracovateľské firmy. Ak nemali recyklátorov, nedotovali ich vznik, ale odpad exportovali. Holanďania napríklad vozia svoj odpad na spracovanie do Nemecka. Vývoz vyzbieraných komodít je v Európskej únii možný, ale na Slovensku ho brzdí opäť legislatíva a zmluvy obcí s Recyklačným fondom. Podľa nich totiž obec dostane príspevok z fondu iba vtedy, ak sa preukáže, že jej odpad spracovala domáca firma.
“Výsledkom je paradoxná situácia, že výrobcovia a dovozcovia odpadov si musia dať spracovať niektoré odpady na Slovensku, hoci len pár kilometrov za hranicami tú službu západný spracovateľ ponúka za tretinovú cenu,” uvádza Radovan Kazda, analytik Konzervatívneho inštitútu.
Čítajte ďalej v týždenníku .týždeň zo dňa 8. februára 2010 tu.
