Ak chceme, aby naše deti obstáli vo svete, musia začať s angličtinou čo najskôr: tak by sa dal charakterizovať slogan nového ministra školstva. Eugen Jurzyca chce zaviesť povinnú angličtinu od najnižších ročníkov základných škôl. Lenže pohľad na slovenský učiteľský stav, ako aj výskumy zahraničných odborníkov napovedajú, že to nie je práve najlepší nápad.
Pri povinnom vyučovaní angličtiny od tretej triedy bude treba ešte oveľa viac kvalifikovaných učiteľov. Získať ich bude dosť heroická úloha. Malo by sa tak diať nielen preškoľovaním starších učiteľov z európskych fondov. Bývalé ministerstvo chcelo v tomto smere ovplyvniť aj pedagogické fakulty. Tie mali do študijného programu pre 1. stupeň základných škôl jednoducho vložiť ešte aj cudzí jazyk a didaktiku cudzieho jazyka so zameraním na deti.
Proti tomu sa postavil profesor Branislav Pupala z Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity a spolupracovník KI. „To je cesta zrútenia tohto štúdia. Už teraz v ňom máme trošku slovenčiny, trošku matematiky, trošku telocviku, trošku hudobnej výchovy. A ešte z toho chceme niečo odobrať a pridať cudzí jazyk. Nakoniec naši študenti nebudú vedieť vôbec nič, ani tie základné veci, kvôli ktorým na túto školu prišli. Učitelia s magisterským štúdiom by mali v prvom rade zabezpečiť osvojenie si rodného jazyka a základov kultúrneho poznania, teda základov matematiky, vlastivedy a prírodných vied,“ tvrdí Pupala.
Stále podľa neho pretrváva mylná predstava, že na prvom stupni má deti všetko učiť jeden učiteľ, lebo taká je tu tradícia. „Z môjho hľadiska znalosť cudzieho jazyka nie je súčasťou vzdelania, je to sociálna zručnosť, ktorá človeka zvýhodňuje napríklad na trhu práce. Je možné ju v škole učiť, ale to je skôr lektorská záležitosť.“ Cestou, ako dostať do škôl dobrých učiteľov jazykov, je podľa Pupalu otvorenie tohto trhu. Do škôl by mohli prísť lektori, ktorí by nemuseli mať magisterské pedagogické vzdelanie. Takto to robia aj jazykové školy, ktoré posudzujú svojich učiteľov na základe ich reálneho výkonu. A takto to funguje aj v mnohých škôlkach, kam deti prichádzajú učiť lektori z externého prostredia.
„Pre deti je zaujímavým signálom, že teraz táto teta znamená ‚nemčinu´ či ‚angličtinu´,“ hovorí Pupala na základe výskumu, ktorý robil práve v materských školách. Pedagogické fakulty by podľa neho mohli v bakalárskom štúdiu poskytovať užšie jazykové vzdelávanie. Ale keď svojho času prišiel s týmto modelom, okamžite ho zavrhlo nielen ministerstvo, ale aj akademická komunita. „Dehonestujeme tým vraj status učiteľa primárneho vzdelávania, keď chceme pustiť do školy aj niekoho, kto má len štyri roky bakalárskeho vzdelávania,“ konštatuje prof. Pupala s miernou iróniou a dodáva: „Za takýchto podmienok by ani Bill Gates u nás nemohol učiť informatiku.“
Čítajte ďalej v týždenníku .týždeň zo dňa 30. augusta 2010 tu.
