Richard Rybníček chce zmeniť Slovensko, chce ho rozdeliť na 16 prirodzených regiónov či kantónov, chce presúvať kompetencie a meniť volebný systém.
Dušan Sloboda je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a zaoberá sa verejnou správou. Iniciatíva primátora Trenčína mu je sympatická, hoci s hodnotením si aj on chce počkať na detaily: „Po dlhých rokoch je Richard Rybníček prvý politik, ktorý hovorí o potrebe decentralizácie verejnej správy.“
Sloboda nepozná vyspelú krajinu, ktorá by bola hospodársky úspešná a súčasne by nebola decentralizovaná. „Na Slovensku sa s decentralizáciou začalo za Viktora Nižňanského, no reforma zostala nedokončená. Obecná samospráva je slabá, lebo je rozdrobená do približne 2 900 obcí.“ Mnohé obce sú malé. Dve tretiny z nich majú menej ako tisíc obyvateľov, v desatine obcí býva menej ako dvesto ľudí. Väčšinu rozpočtu minú na prevádzku úradu, ak sa vôbec nájde niekto, kto v nich starostom chce byť.
Reforma verejnej správy by teda podľa Slobodu nemala zahŕňať len zrušenie vyšších územných celkov a vytvorenie 16 kantónov, ale aj zlučovanie dedín do vyšších celkov – takzvanú municipalizáciu. „Ide o náročnú reformu, ktorá trvá roky,“ vysvetľuje Sloboda. „No prešla ňou už väčšina vyspelých európskych krajín.“ Napríklad Dánsko je veľkosťou i počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom a má 98 municipalít (akýchsi „superobcí“).
Materiály, ktoré vznikali v polovici minulého desaťročia v pôsobnosti Viktora Nižňanského, rátali so 16 župami (Richard Rybníček hovorí o 16 „kantónoch“) a s reformou dnešných asi 2 900 obcí na 160 municipalít. Obce by naďalej mali svoj názov, no zdieľali by spoločné samosprávne orgány a rozpočet. Ako by fungoval vzťah 16 kantónov (či žúp) a 160 municipalít? Podľa Slobodu nepodarené vyššie územné celky „zabili“ možnosť, že občania sa vo väčšej miere začnú podieľať na správe vecí verejných na regionálnej úrovni.
„Malo by to teda po novom fungovať tak, že na župnej úrovni nebude potrebné, aby občania chodili k voľbám. Do župného zastupiteľstva by sa automaticky dostávali priamo volení starostovia a župana by mohli voliť zo svojich radov.“
Čítajte ďalej v týždenníku .týždeň zo dňa 2. mája 2016 tu.
Štúdiu Slovensko. Kraje alebo župy? nájdete na stiahnutie vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie:
