Ministerstvá analyzujú, kde by mohli ušetriť. Vláda totiž rozhodla, že rezorty by mali tento rok minúť o 4,3 miliardy korún menej, ako pôvodne plánovali. Podľa ministra financií je vraj „dôležité ukázať, že je veľký priestor na úspory na strane výdavkov vlády.“ To rozhodne je, a za takýto krok by sa nemusela hanbiť ani vláda s prívlastkom pravicová. Motiváciou Ficovho kabinetu však nie je redukcia verejných výdavkov, ale ich presun do sociálnej oblasti, kde plnením predvolebných sľubov hrozí nárast deficitu štátneho rozpočtu. Kde by teda mohla vláda, nielen tento rok, ušetriť?
Napríklad na byrokracii. Len v oblasti eurofondov v súčasnosti pracuje na ministerstvách vyše 500 úradníkov, ktorí majú v popise práce dbať na vyhlasovanie výziev, následný výber a schvaľovanie projektov, a tiež vyplácanie platieb z eurofondov pre konečných prijímateľov. Podľa stratégie, schválenej ešte vládou Mikuláša Dzurindu, by sa počet byrokratov zaoberajúcich sa eurofondami na ministerstvách mal zvýšiť počas budúceho roka na neuveriteľných vyše 2000. Ak predpokladáme, že hrubé mesačné personálne náklady (mzda, daň a povinné odvody) na jedného štátneho zamestnanca budú v priemere reálne tvoriť približne 50 000 korún, tak nám vychádza, že štát ročne len za týchto byrokratov minie z našich daní vyše jednej miliardy korún. Vláda Roberta Fica v súčasnosti prehodnocuje celú stratégiu prerozdeľovania eurofondov, s napätím budeme očakávať, ako naplní svoje vyhlásenia o znižovaní byrokracie.
Významný priestor pre znižovanie verených výdavkov je i v oblasti verejného obstarávania. Takmer dve tretiny výberových konaní u nás dlhodobo prebieha prostredníctvom najmenej transparentnej metódy rokovacieho konania bez zverejnenia. Podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra je Slovensko charakteristické tým, že pri zadávaní verejných zákaziek u nás dochádza ku korupcii a klientelizmu dokonca najčastejšie spomedzi všetkých členských krajín EÚ. Tieto informácie nedávno zverejnil český týždenník Ekonom, ktorý tiež uvádza, že „podľa expertných odhadov je až 80 percent verejných súťaží manipulovaných, pričom výška úplatkov sa pohybuje medzi 10-15 percent z celkovej hodnoty zákazky“. Je zrejmé, že veľkou úsporou by bolo zavedenie transparentnejšieho procesu verejného obstarávania, napríklad formou verejných dražieb. Vláda však vo svojom programovom vyhlásení nehovorí nič o tom, za aké opatrenia sa bude zasadzovať v snahe odstrániť nelichotivú realitu. Slovo „korupcia“ či spojenie „boj s korupciou“ sa dokonca v jej vyhlásení priamo v časti venovanej verejnej správe vôbec nenachádza.
Veľké rezervy pre úspory sú i na nižších úrovniach spravovania štátu. Vláda podľa svojho vyhlásenia mieni „podniknúť kroky smerujúce k ekonomizácii“ verejnej správy. Chýbajú však konkrétne opatrenia, ako to dosiahnuť. Najväčším problémom na ceste k efektívnejšej a lacnejšej správe vecí verejných na Slovensku je pritom rozdrobenosť sídelnej štruktúry. Takmer tritisíc obcí znamená takmer tritisíc (obecných, miestnych a mestských) úradov spravujúcich zverené kompetencie. Kým predošlá vláda aspoň začala diskusiu o potrebe komunálnej reformy, teda o združovaní obcí a ich úradov, vo vyhlásení vlády Roberta Fica by sme túto tému hľadali márne. Vláda by mala nájsť odvahu aspoň na usporiadanie združeného výkonu prenesených kompetencií. I keď v súčasnosti majú obce možnosť spájať sa za účelom spoločného výkonu kompetencií do tzv. spoločných obecných úradov, nevyužívajú ju dostatočne. Spoločným výkonom funkcií by pritom ušetrili a i kvalita poskytovaných služieb občanovi by sa zvýšila. Kameňom úrazu je však dobrovoľnosť zriaďovania spoločných obecných úradov.
Asi by bolo nenáležité, keby sme po nástupe vlády tvorenej stranami z národno-socialistického spektra očakávali redukovanie úlohy verejného sektora. Jednorazový škrt zopár miliárd však nestačí na to, aby sme tento krok mohli označiť za „začiatok novej éry prístupu“ k vládnym výdavkom, ako to hlása minister Počiatek.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 16. augusta 2006.
