Po voľbách v roku 2006 a nástupe vládnej koalície sme svedkami, ako sa ohrozuje pokojné spolužitie medzi Slovákmi a Maďarmi, čo podkopáva pozitíva dlhodobého vzťahu, ktorý sa začal budovať v Novembri 1989 a pokračoval po roku 1998.
Za posledný rok sme sa stali svedkami neuvážených krokov a nebývalej nacionalistickej vulgarizácie politiky. K novému vyostreniu vzťahov prispelo v poslednom čase „otváranie Benešových dekrétov“ a parlamentné deklarovanie „nedotknuteľnosti Benešových dekrétov“, ako aj popieranie skutočnosti, že niektoré z dekrétov a nariadení viedli k spáchaniu krívd na maďarskom obyvateľstve. Dôsledkom toho je šírenie sa nalád poškodzujúcich občanov bez ohľadu na to, či sú Slováci alebo Maďari.
Vytvára sa vzťah dvoch frontov, vychádzajúci z hier na „dobrých Slovákov a zlých Maďarov“ na jednej strane a „dobrých Maďarov a zlých Slovákov“ na strane druhej. S poľutovaním pozorujeme, že na nacionalizácii politickej agendy na Slovensku a na rozkrúcaní špirály slovensko-maďarského napätia sa podieľajú od svojho nástupu k moci nielen členovia vládnej koalície a vysokí politickí predstavitelia, ale v rozdielnej miere aj parlamentné opozičné strany. Tieto kroky považujeme za nezodpovedné voči občanom, lebo stavajú múry medzi Slovákov a Maďarov a zaťažujú slovensko-maďarské vzťahy. Olej do ohňa prilievajú svojimi reakciami a skutkami aj niektorí vysokí politickí činitelia v Maďarsku.
Takéto správanie má pre obe krajiny nepriaznivý zahraničnopolitický dopad, neprispieva k ich dobrému postaveniu v Európskej únii a k budovaniu étosu demokratických európskych hodnôt. Obávame sa tiež, aby sa pod touto „clonou“ sporov nevytvoril na Slovensku priestor, kde by mohlo dôjsť k obmedzovaniu menšinových práv v oblasti školstva a médií. Chceme žiť v slušnom štáte. Sme si vedomí, že len obojstranná ohľaduplnosť je zárukou dobrého vzťahu medzi Slovákmi a Maďarmi a stability Slovenskej republiky. Zároveň sme si vedomí toho, k akým nedoziernym následkom viedlo a vedie v rozličných častiach Európy a sveta eskalovanie národnostnej nevraživosti.
Preto apelujeme na všetkých demokratov a demokratické politické sily, aby sa postavili proti roztáčajúcej sa špirále národnostnej nevraživosti, vytesnili z verejného života prejavy jatriace city Slovákov a Maďarov a bránili tomu, aby sa Slovensko dostávalo do slepej uličky, z ktorej sa tak ťažko vracia. Vyzývame občanov, aby odmietli stať sa rukojemníkmi takýchto nebezpečných „hier“. Využime nadchádzajúce výročie Novembra 1989 i Deň ľudských práv na to, aby sme sa spoločne postavili proti šíreniu národnej neznášanlivosti.
K nižšie menovaným signatárom výzvy sa môžte pridať i Vy, a to na stránkach change|net.sk tu.
Peter Zajac, literárny vedec,
László Szigeti, vydavateľ,
Martin Bútora, sociológ,
Peter Hunčík, psychiater,
Fedor Gál, sociológ,
Ján Štrasser, spisovateľ,
Lajos Grendel, spisovateľ,
Rudolf Chmel, literárny vedec,
Ilona Németh, výtvarníčka,
Peter Kerekes, režisér
Jana Beňová, spisovateľka,
Pavol Demeš, zahraničnopolitický analytik,
Daniel Hevier, spisovateľ,
Zuzana Krónerová, herečka,
Szidi Tobias, herečka
René Bilík, literárny vedec
Viktor Nižňanský, ekonóm,
Egon Gál, filozof,
Rezső Szabó, právnik,
Alojz Rakús, psychiater,
Árpád Tőzsér, básnik,
Miro Kollár, mediálny analytik,
František Šebej, publicista,
Attila Simon, historik,
Fero Guldán, výtvarník,
Eva Guldánová, žurnalistka,
Zoltán Csehy, spisovateľ,
Andrej Bán, fotograf a publicista,
Katarina Kerekesová, animátorka,
Tomáš Janovic, básnik,
József Gazdag, spisovateľ,
Samuel Abrahám, filozof,
Ján Piroščák, počítačový expert,
Jozef Majchrák, novinár,
Jozef Hašto, psychiater
Alta Vášová, spisovateľka,
Peter Tatár, lekár
Peter Osuský, lekár
Rudolf Zajac, lekár
Zsolt Görözdi, farár Reformovanej cirkvi,
Juraj Mesík, analytik Svetovej banky,
Ivan Kamenec, historik,
Michal Ač, novinár,
Martin Porubjak, dramaturg,
Vladimír Pirošík, advokát,
Kálmán Petőcz, politológ,
Pavel Vilkovský, spisovateľ
Ivan Štrpka, básnik,
Martin M. Šimečka, spisovateľ a novinár,
Károly Tóth, výskumník,
Vladimír Krivý, sociológ,
Zuzana Dzivjaková, sociálna analytička
László Dubovský, primátor mesta Tornaľa,
Jaroslav Dunaj, grafik
Tatiana Dunajová, redaktorka,
Grigorij Mesežnikov, politológ
Alexander Duleba, zahraničnopolitický analytik,
Oľga Pietruchová, občianska aktivistka,
József Fazekas, estetik,
Ľudovít Urban, architekt
Ivan Dianiška, sociológ
Remo Cicutto, primátor mesta Piešťany
Vladimír Talian, konzultant,
Šarlota Pufflerová, občianska aktivistka,
Eugen Korda, novinár,
Vladimír Hlavenka, psychológ,
Katarína Mathernová, manažérka,
Rasťo Kužel, občiansky aktivista,
Daniel Fischer, výtvarník,
Ľubica Trubíniová, ochranárka,
Natália Závodská, manažérka,
Anikó Polgár, literárna vedkyňa,
Pavol Brunovský, matematik,
Juraj Kušnierik, novinár,
Boris Strečanský, občiansky aktivista,
Zora Paulínyová, konzultantka,
Tomáš Valášek, bezpečnostný analytik,
Soňa Szomolányi, politologička,
Miroslav Kusý, politológ
Ján Roháč, ekológ,
Zora Bútorová, sociologička,
Ľuboš Kubín, politológ,
Viera Antošková, moderátorka
Radovan Kazda, krajinný inžiner
Dušan Sloboda, analytik KI
Ondrej Dostál, sociológ
Peter Gonda, ekonóm
Ivan Kuhn, politológ
Svetozár Gavora, prekladateľ
Silvester Bizoň, ekonóm
Eva Polakovičová, ekonómka
Peter Sloboda, psychológ
Juraj Petrovič, podnikateľ
Tibor Takáč, geodet
Filip Vagač, občiansky aktivista
Anton Heretik, psychológ,
Zuzana Wienk, občianska aktivistka,
Zoltán Hizsnyai, básnik,
Štefan Šebesta, vedecký pracovník,
Jana Cviková, publicistka,
Ján Orlovský, manažér,
Gabriel Bianchi, psychológ,
Oľga Gyárfášová, sociologička,
Marcel Zajac, občiansky aktivista,
Martin Muránsky, filozof,
Eugen Gindl, publicista
Teodor Münz, filozof,
Ondrej Mészáros, filozof,
Zuzana Gindl-Tatárová, vysokoškolská pedagogička,
Marta Šimečková, novinárka
Michal Havran, ml., politológ, teológ
Eduard Chmelár, novinár
Aneta Világi, výskumníčka
Mediálne výstupy:
12. október 2007
