„Chladný marec pomaly končí, čas na daňové priznanie. Slabý žalúdočný kŕč mi pripomenie, že sa ma to týka,“ znejú slová piesne Slobodnej Európy. Každá daň sa nás týka, komplexná diskusia o nich však chýba.
Na Slovensku sa už dlho diskutuje len o výškach jednotlivých daní a iných parciálnych zmenách, nie komplexne o reforme daní a verejných výdavkov. A politici reagujú. Po daňových spŕškach ostatných troch vlád pod taktovkou SMERu vyšli rok pred parlamentnými voľbami dve menšie koaličné strany s návrhmi na zníženie vybraných daní a odvodov.
Vládam s ministrom financií Kažimírom nestačil veľký nárast daňových príjmov vďaka rýchlemu ekonomickému rastu. Zaviedli alebo zvýšili približne 20 daní a dvihli daňové zaťaženie. Bremeno daní ako administratívne vynútených platieb vzrástlo až na 63 %. Ekonomicky deštrukčný je najmä daňový hon na podnikateľov a obchodníkov, napríklad v podobe dočasných daňových licencií, zvýšenia dane z príjmov právnických osôb, zavedenia dane z dividend, z poistenia a rôznych odvodov, najnovšie z obchodných reťazcov.
Pripomeňme, že dane neplatia podniky, či obchody, ale vždy de facto jednotlivci. Dane z podnikania zvyšujú náklady podnikateľov, finančnú záťaž však nakoniec nesú v podobe vyšších cien ich zákazníci. Zdaňovanie kapitálu a jeho výnosov podkopáva investície, inovácie, tlmí produktivitu, deformuje produkčnú štruktúru a obmedzuje tvorbu zdrojov, tým aj miezd zamestnancov. A slovenská daň z príjmov právnických osôb vo výške 21% najviac zdaňuje zisky v strednej a východnej Európe.
Jej zníženie na 15 % ako ho navrhuje SNS by tak priaznivo pôsobilo na daňové zaťaženie a podnikateľské prostredie. Obdobne by tomu mohlo byť po znížení DPH na všetky potraviny na 10%. Klesli by náklady obchodníkov a ceny, ktorých nárast vyvolala práve Dankova „daň z jedla“. Chýbajú však výdavkové úspory, ktoré by zabránili rozpočtovému deficitu ako budúcej záťaži daňovníkov navýšenej o úroky, aj keď nižšia daň z príjmov môže ako po reforme v roku 2004 prinášať vyššie daňové príjmy.
Systémovým riešením by bolo razantne znižovať daňové bremeno, vládne výdavky a regulácie s cieľom prenesenia finančnej zodpovednosti za život a konanie ľudí z vlád na nich. Zrušenie nedávno zavedených podnikateľských daní, dane z príjmu právnických osôb (aspoň zdaňovania zisku použitého na investície) a dotácií podnikateľom by k tomu prispelo. Východiskom odbúravania sociálnych odvodov a redukovania sociálnych transferov je presun odvodov zamestnávateľov na zamestnancov. Pribrzdiť fiškálneho Leviatana vyžaduje aj znížiť počet ľudí financovaných štátom a DPH a iné spotrebné dane, ktoré ho menej viditeľne a účinne živia.
Základnou výzvou je zastaviť rast a vplyv Leviatana, ktorý rozhoduje o stále väčšom podiele nami zarobených peňazí. Prostriedkom sú podľa Jamesa Buchanana a Miltona Friedmana pravidlá, ktoré ústavne obmedzia právomoci vlády zdaňovať, regulovať a prerozdeľovať vytvorené zdroje. K dlhovej brzde by sa tak mohli pridať univerzálne ústavné výdavkové a daňové limity, napríklad podmienenie prijatia každého opatrenia zvyšujúceho daňové bremeno ústavnou väčšinou. Kľúčové je však, aby sa ľudia stotožnili s takýmito princípmi a aby vyvíjali tlak na politikov na nižšie vládne aktivity a dane.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 25. marca 2019.
