Štát rozhoduje skoro o dvoch tretinách príjmov zamestnancov. Peter Gonda vysvetľuje, ako k tomuto výpočtu analytici dospeli.

Štát rozhoduje skoro o dvoch tretinách príjmov zamestnancov. Peter Gonda vysvetľuje, ako k tomuto výpočtu analytici dospeli.
Až 63 % mzdových nákladov zamestnancov ide na dane, odvody a iné poplatky.
Deň daňového odbremenenia na Slovensku v tomto roku hypoteticky pripadol na 19. augusta, o 3 dni skôr ako v minulom roku, rovnako ako v roku 2019 a o 9 dní neskôr ako v roku 2015.
Samospráva, ktorej hlavnou miestnou daňou sa stane daň za psa, bude len na smiech
Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb v roku 2019 dosiahlo 63,75 percent k priemerným mzdovým nákladom a od roku 2014 narástlo o 3,4 percentuálneho bodu.
V tomto roku mestá a obce zvyšovali dane z nehnuteľností len minimálne. Obce majú hlavný príjem z podielovej dane z príjmov fyzických osôb.
O daňovo-odvodovej záťaži v štúdiu TA3 hovoril Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika.
Daňové bremeno sa v roku 2019 vyšplhalo na 63,75 percenta k priemerným mzdovým nákladom.
Deň daňového odbremenia na Slovensku hypoteticky pripadol na 22. augusta, čo je o 3 dni neskôr ako v minulom roku a až o 12 dní neskôr ako v roku 2015.
Množstvo miest a obcí na Slovensku v budúcom roku zvýši dane z nehnuteľností, poplatky za odpad, prípadne zavedú poplatok za rozvoj.
Bremeno daní tak presahuje 60 % a je nadmerné. V ostatných rokoch pritom rastie a zvýšiť ho ešte môžu v roku 2019 napríklad daň z neživotného poistenia, rekreačné poukazy a dočasný odvod z obchodných reťazcov a neskôr ďalšie nápady „starých a nových politikov“.
O daňovej záťaži v štúdiu TA3 rozprával Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho Inštitútu Milana Rastislava Štefánika.
Celkové daňové bremeno v minulom roku dosiahlo 62,5 % vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi.
„Chladný marec pomaly končí, čas na daňové priznanie. Slabý žalúdočný kŕč mi pripomenie, že sa ma to týka,“ znejú slová piesne Slobodnej Európy. Každá daň sa nás týka, komplexná diskusia o nich však chýba.
Úvahy o „presune“ ministra financií Petra Kažimíra na post guvernéra NBS zatieňujú problémy súvisiace s daňami, ktoré by po ňom ostali. Tie nie sú v plnom rozsahu viditeľné aj preto, lebo ľudia väčšinou nevedia, o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát.