Priama, nepriama demokracia a referendum
„Tak dobre, zvolili sme vás, aby ste nás zastupovali a rozhodovali niektoré veci za nás. Nechajme to tak, má to svoje výhody. Ale ak kedykoľvek pôjde o problém, ktorý sa nás bezprostredne dotkne, musíte sa nás spýtať, ako sa na to pozeráme.“[1]
Jaroslav Kapr
1. Prezidentkin pozičný zugzwang
Pozičný zugzwang alebo inak nazvaná nevýhoda ťahu je situácia v šachovej partii, ak ešte máte možnosť s figúrkou ťahať, ale každý ťah vedie k výraznému zhoršeniu pozície. Presne v takomto postavení bola prezidentka Slovenskej republiky po tom, čo obdržala petíciu od vyše 585 000 občanov. Hoci nikto z kancelárie prezidentky nespochybnil dostatočný počet podpisov, v ceste ku konečnému rozhodnutiu zvolať referendum stála referendová otázka. Aj preto sa prezidentka obrátila na Ústavný súd SR. Ak by sme sa hlbšie zamysleli, tak oficiálnym osobám konajúcim ako úradné osoby hovoríme, že so všetkými členmi svojho spoločenstva musia zaobchádzať ako s rovnými, a obvyklý priestor pre uplatňovanie seba samého sa v ich prípade nazýva korupciou.[2] Ak by prezidentka ako verejná činiteľka rozhodla akokoľvek, rozhodla by na základe vlastnej koncepcie spravodlivosti. Hoci sme počuli vlnu kritiky od niektorých politických strán či dokonca od časti občianskej spoločnosti, z právneho hľadiska je jej rozhodnutie legitímne a v konečnom dôsledku zistíme, že bolo i užitočné.
2. Odhoďme metafyzické povery bokom
Známa sentencia Vox populi, vox Dei(„hlas ľudu, hlas boží“) naznačuje, že jediným bohom v demokracii je ľud.[3] Podporuje to aj výrok, že „demokracia je vládou ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“ Túto poveru napríklad podporoval právny teoretik Allan Hutchinson, ktorý tvrdil, že v demokracii nemôže existovať žiadna metafyzická moc, ktorá by mala prednosť pred vôľou ľudu.[4] Dnes túto tézu spochybníme, pretože rovnako ako Hägerström si myslíme, že je to jedna z najviac zakorenených povier, aké občianska spoločnosť pozná. Právo nemôže byť definované vôľou štátu (ľudí), keďže štát je definovaný pomocou práva. Ide o začarovaný kruh.[5] Trefne to vystihuje príklad súčasného prijímania zákonov na Slovensku. Povedzme, že zákonodarca mení či novelizuje zákon, no ak by sme sa opýtali, koľko z ľudí, ktorí hlasujú za obsah zákona alebo proti nemu, reálne aj čítali jeho znenie a neriadili sa vôľou klubu či dohôd, (ne)ostaneme prekvapení, ak ich bude naozaj málo. Keď už ani zákonodarcovia veľakrát netušia, ktorý ten-onen zákon bol schválený, môžeme to očakávať od ľudí mimo parlamentu? Podľa Hägerströma musíme upustiť od takýchto metafyzických povier a uvedomiť si realitu ako právo funguje.[6] Čo potom dáva zákonom silu, ak to nie je vôľa ľudu alebo zákonodarcu? Hägerström odpovedá jednoznačne: „naplnenie ústavnej procedúry.“[7]
3. Predčasné voľby nechceme a referendum si nedáme
Klasickým príkladom formalizmu je práve pohľad F. Schauera, ktorý parafrázuje Dworkina, keď hovorí, že právo plní podstatnú časť svojich úloh tým, že berie vážne pravidlá.[8] Právny systém je tak tvorený pravidlami, ktoré si svojou povahou zaslúžia rešpekt. Nadväzujúc na túto teóriu, akceptujeme záver Ústavného súdu SR, no ani z našej strany sa nevyhne vecnej kritike, ktorá je podľa nás na mieste, aj popri rešpekte k vláde pravidiel.
3.1 Aktívne a pasívne volebné právo
Odporcovia súladu referenda o predčasných voľbách konštatujú, že v prípade úspešnosti referenda by išlo o prelomenie ústavnej úpravy trvania volebného obdobia poslancov.[9] Ak sa bavíme o aktívnom volebnom práve, teda práve voliť, nesúhlasíme s tým, že by malo byť pod vplyvom úspešnosti referenda znemožnené. Protiargument podporuje uznesenie Ústavného súdu SR, ktorý deklaruje, že „ústava právu na zotrvanie v štátnej (verejnej) funkcii neposkytuje ochranu ako jednému zo základných práv upravených v čl. 30 ods. 1 ústavy.“[10] Skutočnosť, že poslanci budú svoju funkciu vykonávať po dobu štyroch rokov podľa čl. 73 ústavy, a že k predčasnému ukončeniu mandátu môže dôjsť z dôvodu vzdania sa mandátu alebo rozpustenia parlamentu podľa čl. 81 a 82 spochybňuje doterajší štandard ochrany tohto práva, keďže od roku 1992 už vo viac ako tretine prípadov bolo volebné obdobie skrátené, pričom v každom jednom prípade bolo skrátené inak, ako v dôsledku rozpustenia parlamentu.[11]
Čo sa týka pasívneho volebného práva, teda práve byť volený, prikláňame sa k názoru, že poslanci nebudú vylúčení z budúceho volebného aktu, ergo budú môcť kandidovať – hoci v predčasných voľbách – opäť. Neobmedzuje sa prístup k volebnému právu, naopak, prístup sa rozširuje. Na tomto mieste je dôležité upozorniť, že referendum nie sú voľby. Referendum znamená rozhodnutie, či voľby majú byť. Neústi to ani k tomu, že by sa znižovala vážnosť parlamentných volieb ako takých, pretože čl. 99 ods. 2 Ústavy SR hovorí, že „referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania,“ čo vedie k protiargumentu o hypertrofii (nadužívaniu) referend. Uskutočniť referendum je náročné, už len z toho dôvodu, že si procedúra vyžaduje značnú námahu – od minimálne 350 000 podpisov, eventuálnu kontrolu prezidentskou kanceláriou až po prípadný prieskum ústavným súdom, potrebou nadpolovičnej účasti oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.[12]
3.2 Keď vážime zrnko piesku s balvanom
Hlava štátu ako navrhovateľka uviedla, že má pochybnosti o súlade predmetu referenda s princípom generality práva.[13] Argument generality práva by mohol mať svoje opodstatnenie v prípade, ak by predmetom referenda bola požiadavka na prijatie ústavného zákona ako všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý skutočne musí spĺňať parametre všeobecnosti. Občanom sa však nepredkladá otázka, či od parlamentu požadujú prijatie ústavného zákona, ale otázka, či súhlasia s konaním volieb v skoršom ako riadnom termíne. Prípadný platný výsledok tohto referenda nepovedie k zmene ústavnej úpravy, ale bude znamenať buď odmietnutie konania takýchto volieb alebo naopak, povinnosť ich vyhlásiť. Chrániac nadmerne princíp generality právnych noriem, ktorý podľa Ústavného súdu spadá do materiálneho jadra ústavy, zasiahla do princípu suverenity ľudu v intenzite, ktorá v posudzovanej veci tento pre ňu základný princíp v zásade [žiaľ] úplne poprela.[14] A tak bolo na miske váh na jednej strane zrnko piesku a na tej druhej balvan a zjavne mali rovnakú váhu.[15]
3.3 Ústavné apórie
Sudca Straka trefne uvádza, že pre aktiváciu kryptonitu s názvom „materiálne jadro“ je potrebná výnimočnosť par excellence.[16] Zmysel materiálneho jadra spočíva skôr v zabránení nástupu nedemokratického režimu, demokratickými a legálnymi prostriedkami Ak by sme tvrdili, že využitím nástroja priamej demokracie, ktorý má tak prísne pravidlá vychýlime Slovensko z “kurzu” demokratického a právneho štátu, viedlo by to podľa nás k argumentácii šikmou plochou. Tento argument vychádza zo stratégie, že v tejto chvíli neumožníme referendum o otázke predčasných volieb, aby sme sa neskôr nedostali k tomu, že protredníctvom referenda o predčasných voľbách sa stane Slovensko nedemokratických štátom.[17] Ústavná apória vzniká aj priamo pri materiálnom jadre. Nemeniteľné jadro ústavy, ktoré aby plnilo svoju funkciu musí sa používať zdržanlivo, je zmeniteľné referendom (!) ale referendom nemôžete žiadať predčasné voľby. Aby sa čitateľ nestratil, skúsime to stručne vysvetliť. V náleze z roku 2019 Ústavný súd SR deklaroval, že „vyslovené právne závery o možnosti preskúmania súladu ústavného zákona (jeho časti) s ústavou sú limitované takou prípadnou úpravou ústavy, ktorá umožní originárnemu ústavodarcovi (ľudu) potvrdiť prípadnú zmenu či doplnenie ústavy v rámci ústavodarného referenda.“[18] Ústavný súd ako obiter dictum uviedol, že nemeniteľné materiálne jadro Ústavy SR je možné zmeniť ústavodarnym referendom,[19] takže to čo je tak posvätné a má mať určitý rešpekt zmeníme v referende, no dĺžku volebného obdobia, ktorá veľakrát skrátená bola, nie. Druhá slepá ulička spočíva na príklade nie tak dávneho prípadu, keď parlament prelomil nález ÚS SR vydaním ústavného zákona a časť spoločnosti to pobúrilo,[20] no v predmetnom náleze o predčasných voľbách to vyslovene odporúča v bode 183.1., keď uvádza, že „taká zmena je… pri rešpektovaní podstaty ústavou predpokladanej deľby moci možná len normatívne, teda zmenou právneho predpisu a pre všetky prípady patriace do kategórie predpokladanej legislatívnou zmenou, ktoré nastanú v období po nadobudnutí jej účinnosti.“[21]
4. Keby bolo keby…
Protiústavnosťou referenda o predčasných voľbách sme stratili niečo viac ako len možnosť mať parlamentné voľby v skoršom ako riadnom termíne. Zástupcovia moci momentálne nenesú voči občanom žiadnu právnu zodpovednosť, iba tú politickú, ktorá predstavuje len to, že v ďalších voľbách nedostanú hlas, a to je jediná sankcia.[22] V tejto súvislosti trefne uvažuje Marek Káčer, ktorý chápe koncept politickej zodpovednosti ako trik a rozlišuje medzi pričitateľnou a postihnuteľnou zodpovednosťou. Politická zodpovednosť podľa neho neústi do sankcie, ide len o pričitateľnosť, za ktorú nasleduje strata poverenia.[23] Referendum by tak slúžilo ako nástroj, prostredníctvom ktorého ľud vysloví svoj názor, že súčasnú situáciu si neprial, keď hlasoval vo voľbách. Ústavný súd mal myslieť aj na to, že z presvedčeného demokrata sa razom môže stať bezmedzný autokrat. Takto sme sa mohli vyhnúť protestom a nepokojom a zameniť ich za zložitý (no nie nemožný) modus operandi reštartu poslaneckého mandátu.[24]
5. Prečo referendum nie je vždy dobrý nástroj?
J. J. Rousseau vo svojej koncepcii spoločenskej zmluvy neoperoval s pojmami práv a slobôd, ale naopak akcentoval povinnosť jednotlivca podriadiť sa všeobecnej vôli, ktorá sa nikdy nemýli, pretože je vždy správna.[25] Heslo „ľud sa nikdy nemýli“ je podľa O. Weinbergera indikáciou romantického chápania demokracie proti ktorému stojí teória štrukturovanej demokracie. V duchu tzv. romantickej demokracie implicitne predpokladáme, že priama demokracia je principiálne demokratickejšia ako demokracia nepriama, a že demokratizácia spočíva v tom, že rozhodovacie procesy a celé riadenie spoločnosti sa majú decentralizovať a riadiť kolektívnymi rozhodnutiami vo forme hlasovaní.[26] Účinné heslá však implikujú ruinovanie demokracie. Na miesto vecných analýz a argumentácie, sa dostáva do popredia viera v prosté hlasovanie v grémiách, v priamu tvorbu vôle, nezávisle od zdôvodnenia či analýzy.[27]
Ľudia sú náchylní na manipuláciu, čo trefne odzrkadľuje aj Shakespearova dráma Coriolanus, kde hlavný hrdina žiada o – pre neho – bezcenné hlasy voličov. Hoci občanmi pohŕda vie, že potrebuje ich hlasy. Je mu jasné, že nevďak je potvora a keby mal ľud prejaviť nevďak, tak by i ľud bol potvora. Hlasy sa dajú prepočítať na istotu politickej funkcie, inak je ľud pre neho na potvoru.[28] Hoci by referendum malo spoločnosť spájať, veľakrát ju skôr rozdeľuje. Najznámejším príkladom je referendum z roku 2016 o brexite Veľkej Británie z EÚ. Miernou väčšinou sa nakoniec voliči rozhodli pre odchod. Občiansku spoločnosť Veľkej Británie to rozdelilo tak veľmi, že sa to nezaobišlo bez súdnych sporov, kde aktivisti argumentovali, že vystúpením z EÚ prídu o svoje práva, akým je napríklad právo voľného pohybu a pobytu v rámci EÚ.[29] Jon Elster pripomína, že „[d]iskutovať sa dá len tak dlho, kým sa nemusí rozhodnúť, aj keď sú medzi stranami veľké rozdiely.“[30] A tak v sporoch znepriatelených strán sa neberie ohľad na verejné blaho a opatrenia sa príliš často prijímajú, nie podľa zásad spravodlivosti či s prihliadnutím na práva menšín ale na základe prevažujúcej sily zaujatej a arogantnej väčšiny.[31] Jeho záporná funkcia spočíva aj v zložitosti a komplexnosti problémov, ktoré má referendum riešiť. Konečná verzia otázky v referende popri tom mnohokrát nezodpovedá náročnosti danej problematiky a niekedy ani nevystihuje jej podstatu.[32]
Čo dodať na záver?
Jednoznačne platí, že „ak by uspokojivo fungoval mechanizmus zastupiteľskej demokracie, nikoho by nenapadlo tak vehementne presadzovať formy a prostriedky priamej demokracie.“[33]Ústavný súd ohrozil týmto nálezom svoju legitimitu, no nie natoľko, aby sme jeho rozhodnutia nerešpektovali, pretože Hägerströmova ústavná procedúra naplnená bola. Momentálne vieme dve veci. Prvá, prezidentka ušetrila peniaze zo štátneho rozpočtu svojim rozhodnutím preskúmať súlad referenda s ústavou na Ústavnom súde ešte predtým ako sa vôbec konalo. Druhý poznatok hovorí, že cesta na ktorej nás doslova zahlcujú názory na referendum nekončí, či už v legislatívnej rovine alebo mimo nej.
Držme si preto klobúky!
Autorka je študentkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Použitá literatúra
Učebnice, monografie a iné
COLOTKA, P., KÁČER, M., BERDISOVÁ, L. Právna filozofia dvadsiateho storočia. Praha : Leges, 2016, 304 s.
DWORKIN, R.: Law’s Empire. Cambridge, Massachusetts: Harvard University Press, 1986, 536 s.
ELSTER, J., GUDMUNT, H.: Foundations of Social Choice Theory. New York: Cambridge University Press, 1986, s. 115.
HAMILTON, A., MADISON, J.J.J.: Listy federalistov. Bratislava: Kalligram, 2002, 704 s.
HOLLÄNDER, P.: Filosofie práva. 2. vydanie. Plzeň: Aleš Čenek, 2012, 421 s.
HUTCHINSON, A.: A ‘Hard Core’ Case against Judicial Review. Harvard Law Review Forum, roč. 121, 2008, 480 s.
KÁČER, M., NEUMANN, J.: Matriálne jadro v slovenskom ústavnom práve. Doktrinálny disent proti zrušeniu sudcovských previerok. Praha: Leges, 2019, 150 s.
KÁČER, M.: Prečo zotrvať pri rozhodnutom. Teória záväznosti precedentu. Praha: Leges, 2013, 160 s.
KAPR, J.: Co je demokracie. Praha: Vydavetľstvo Slon, 1991, 104 s.
KROŠLÁK, D.: Ústavné právo. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, 787 s.
KRUNKOVÁ, A.: Verejná moc a priama demokracia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010, 140 s.
ĽAĽÍK, T.: Ústavný súd a parlament v konštitučnej demokracii. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, 209 s.
MACHALOVÁ, T. a kol.: Akademické psaní pro právniky. Plzeň: Aleš Čenek, 2018, 219 s.
METEŇKANYČ, O.M.: Niekoľko úvah k Škandinávskemu právnemu realizmu. Uverejnené v: GÁBRIŠ, T.: Nedogmatická právna veda. Praha : Wolters Kluwer, 2017, s. 62 – 77.
PŘÍBÁŇ, J.: Disenti práva. O revolúcích roku roku 1989, fikcích legality a soudobé verzi spoločenské smlouvy. Vydavateľstvo Slon, 2001, 284 s.
PŘIBÁN, J.: Obrana ústavnosti aneb Česká otázka v postnacionální Evropě. Praha: Slon, 2014, 266 s.
ROUSSEAU, J. J.: O spoločenskej zmluve. Bratislava: Kalligram, 2010, 168 s.
SCHAUER, F. Thinking Like a Lawyer. Cambridge, MA: Harvard University Press, 2009, 233 s.
SCHMITT, C.: Constitutional Theory. Londýn: Duke University Press, 2008, 488 s.
SOBEK, T., HAPLA, M. a kol.: Filosofie práva. Iurium Handbook Series. Brno: Nugis Finem Publishing, 2020, 458 s.
SOBEK, T.: Právní myšlení. Kritika moralismu. Praha: Ústav státu a práva, 2011, 620 s.
WEINBERGER, O.: Inštitucionalizmus. Nová teória konania, práva a demokracie. Bratislava: Kalligram, 2010, 392 s.
WILSON, W.: Issues of Reform, In the Initiative, Referendum and Recall. New York, 1912, s. 87 a nasl.
Judikatúra
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS. 7/2021 zo dňa 7. júla 2021 (referendum o predčasných voľbách)
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. PL. ÚS 7/2017-159 zo dňa 31. mája 2017
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. PL. ÚS 21/2014-96 zo dňa 30. januára 2019
Odlišné stanovisko sudcu Miroslava Duriša k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021
Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS. 7/2021 zo 7. júla 2021
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva R (on the application of Miller and Dos Santos) v Secretary of State for Exiting the European Union zo dňa 24. januára 2017
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. II. ÚS 796/00 zo dňa 10. októbra 2000
Odborné články
KÁČER, M.: Múdrejší proti väčšine. In PROCHÁZKA, R., KÁČER, M. (eds): Exemplo ducti. Pocta k životnému jubileu Jozefa Prusáka. Trnava: Právnická fakulta v Trnave, 2012, s. 103.
VALKO, E., BABIAKOVÁ, K.: Fenomén predčasných parlamentných volieb a referendum. In: Justičná revue. – Roč. 56, č. 3, 2004 – s. 291-298.
Elektronické zdroje
BERDISOVÁ, L.: Nekonečný príbeh Mečiarových amnestií. 2017. In: Lexforum.cz. [online]. Dostupné na internete: https://www.lexforum.cz/628 [cit. 16.11.2021]
PROCHÁZKA, R.: Dlho a vážne k referendu o predčasných voľbách. 2021. In: Dennik N. [online]. Dostupné na internete: https://dennikn.sk/2441050/dlho-a-vazne-k-referendu-o-predcasnych-volbach/ [cit. 6.11.2021]
[1] KAPR, J.: Co je demokracie. Praha: Vydavetľstvo Slon, 1991, s. 62.
[2] DWORKIN, R.: Law’s Empire. Cambridge, Massachusetts: Harvard University Press, 1986, s. 229.
[3] SCHMITT, C.: Constitutional Theory. Londýn: Duke University Press, 2008, s. 266-267.
[4] Bližšie pozri: HUTCHINSON, A.: A ‘Hard Core’ Case against Judicial Review. Harvard Law Review Forum, roč. 121, 2008, s. 60.
[5] SOBEK, T., HAPLA, M. a kol.: Filosofie práva. Iurium Handbook Series. Brno: Nugis Finem Publishing, 2020, s. 110.
[6] COLOTKA, P., KÁČER, M., BERDISOVÁ, L. Právna filozofia dvadsiateho storočia. Praha : Leges, 2016, s. 102.
[7] METEŇKANYČ, O. M.: Niekoľko úvah k Škandinávskemu právnemu realizmu. Uverejnené v: GÁBRIŠ, T.: Nedogmatická právna veda. Praha : Wolters Kluwer, 2017, s. 62 – 77.
[8] SCHAUER, F. Thinking Like a Lawyer. Cambridge, MA: Harvard University Press, 2009, s. 35.
[9] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS. 7/2021 zo 7. júla 2021 (referendum o predčasných voľbách), bod 168. Názory podporujúce protiústavnosť posudzovanej referendovej otázky prezentovali napríklad Marián Giba, Vincent Bujňák alebo Ernest Valko – ide o jeho starší text publikovaný v odbornom časopise Justičná revue. Bližšie pozri: VALKO, E., BABIAKOVÁ, K.: Fenomén predčasných parlamentných volieb a referendum. In: Justičná revue. – Roč. 56, č. 3, 2004 – s. 291-298.
[10] Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. II. ÚS 796/00 zo dňa 10. októbra 2000
[11] PROCHÁZKA, R.: Dlho a vážne k referendu o predčasných voľbách. 2021. In: Dennik N. [online]. Dostupné na internete: https://dennikn.sk/2441050/dlho-a-vazne-k-referendu-o-predcasnych-volbach/ [cit. 6.11.2021]
[12] Možno aj preto bolo úspešné len jedno referendum z ôsmich. Bližšie pozri: KROŠLÁK, D.: Ústavné právo. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 504-507.
[13] Návrh prezidentky Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125b ods. 1 a čl. 95 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o súlade predmetu referenda s ústavou zo dňa 13. mája 2021, bod 32.
[14] Odlišné stanovisko sudcu Miroslava Duriša k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021, bod 163.
[15] Ak by sme sa hlbšie pozreli na všeobecnosť právnych noriem, mohli by sme povedať, že obecné a individuálne normy sú sémantické vetné kategórie rovnakého druhu. Generalita práva má výnimky vo forme tých individuálnych, na ktoré akoby Ústavný súd zabudol. O všeobecnosti noriem bližšie pozri: HOLLÄNDER, P.: Filosofie práva. 2. vydanie. Plzeň: Aleš Čenek, 2012, s.165.
[16] Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS. 7/2021 zo 7. júla 2021, bod 21. Materiálne jadro by nemalo slúžiť ako „základné kritérium ústavného prieskumu akéhokoľvek rozhodnutia orgánu verejnej moci“, pretože ústava pozná celý komplex podstatne detailnejších štandardov, ktoré funkciu tohto základného kritériá plnia lepšie. Bližšie pozri: KÁČER, M., NEUMANN, J.: Matriálne jadro v slovenskom ústavnom práve. Doktrinálny disent proti zrušeniu sudcovských previerok. Praha: Leges, 2019, s. 143. alebo Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. PL. ÚS 7/2017-159 zo dňa 31. mája 2017, s. 121 – 122.
[17] Bližšie pozri: SOBEK, T.: Právní myšlení. Kritika moralismu. Praha: Ústav státu a práva, 2011, s. 178-180. alebo kapitola 9. Argumentačné fauly v MACHALOVÁ, T. a kol.: Akademické psaní pro právniky. Plzeň: Aleš Čenek, 2018, s. 190.
[18] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. PL. ÚS 21/2014-96 zo dňa 30. januára 2019
[19] Bližšie pozri: KÁČER, M., NEUMANN, J.: Matriálne jadro v slovenskom ústavnom práve. Doktrinálny disent proti zrušeniu sudcovských previerok. Praha: Leges, 2019, s. 119.
[20] Ide o prípad Mečiarových amnestií. Bližšie pozri: BERDISOVÁ, L.: Nekonečný príbeh Mečiarových amnestií. 2017. In: lexforum.cz. [online]. Dostupné na internete: https://www.lexforum.cz/628 [cit. 16.11.2021]
[21] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS. 7/2021 zo 7. júla 2021
[22] ĽAĽÍK, T.: Ústavný súd a parlament v konštitučnej demokracii. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 35.
[23] KÁČER, M.: Múdrejší proti väčšine. In PROCHÁZKA, R., KÁČER, M. (eds): Exemplo ducti. Pocta k životnému jubileu Jozefa Prusáka. Trnava: Právnická fakulta v Trnave, 2012, s. 103.
[24] Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS. 7/2021 zo 7. júla 2021 (referendum o predčasných voľbách), bod 39.
[25] ROUSSEAU, J. J.: O spoločenskej zmluve. Bratislava: Kalligram, 2010, s. 38.
[26] WEINBERGER, O.: Inštitucionalizmus. Nová teória konania, práva a demokracie. Bratislava: Kalligram, 2010, s. 278 a nasl.
[27] Ibidem, s. 279.
[28] PŘIBÁN, J.: Obrana ústavnosti aneb Česká otázka v postnacionální Evropě. Praha: Slon, 2014, s. 75.
[29] Aj napriek odporu vlády, im Najvyšší súd dal za pravdu. Bližšie pozri: Rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva R (on the application of Miller and Dos Santos) v Secretary of State for Exiting the European Union zo dňa 24. januára 2017
[30] ELSTER, J., GUDMUNT, H.: Foundations of Social Choice Theory. New York: Cambridge University Press, 1986, s. 115.
[31] HAMILTON, A., MADISON, J.J.J.: Listy federalistov. Bratislava: Kalligram, 2002, s. 116
[32] KRUNKOVÁ, A.: Verejná moc a priama demokracia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010, s. 68
[33] WILSON, W.: Issues of Reform, In the Initiative, Referendum and Recall. New York, 1912, s. 87 a nasl.
