Už v 70. rokoch bola vo svete panika z prichádzajúcich klimatických zmien. Médiá varovali, že poprední klimatológovia hovoria o „ničivých globálnych klimatických zmenách“. Hovorilo sa dokonca aj o „konsenze“, ku ktorému v tejto veci dospela vedecká komunita. A podľa správy americkej spravodajskej agentúry CIA klimatická veda „vyvíja úspešný model klimatických predpovedí“. Treba povedať, že jej to dosť dlho trvá. Všetka panika spred tridsiatich piatich rokov sa však netýkala hroziaceho globálneho otepľovania, ale globálneho ochladzovania, povedané priamo, prichádzajúcej doby ľadovej.
Ale nemusí to byť také úsmevné. Všetky štyri agentúry, ktoré sledujú teploty na Zemi – jedna britská a tri americké – konštatujú, že sa v priebehu roku 2007 ochladilo o 0,7 stupňa Celzia. Podľa údajov britského Meteorologického úradu sa od roku 1998 Zem neotepľuje, ale mierne sa ochladilo. Ale úrad dodáva optimisticky, že globálne otepľovanie to „čoskoro opäť dobehne“. Nehovorí však, prečo to tvrdí, ani prečo sa vlastne ochladilo, keď hladiny CO2 v atmosfére naďalej stúpajú a je možné, že s vývojom teplôt na Zemi súvisia iba minimálne. Viacero vedcov, ktorí nie sú súčasťou armády pravoverných klimatológov, ale pracujú v iných oblastiach – v astronómii, atmosférickej fyzike, geofyzike či hydrológii, opäť varuje, že nehrozí globálne otepľovanie, ale vážne ochladzovanie. Nerobia pri tom paniku, iba hovoria o svojich výsledkoch.
Najviac varovaní pred blížiacim sa výrazným ochladzovaním vyslovili vedci venujúci sa Slnku, prsnejšie slnečným škvrnám a ich vzťahu k zemskej klíme. Hovoria, že slnečná aktivita, teda obdobia, keď je na Slnku veľa škvŕn a obdobia, keď je škvŕn málo či úplne zmiznú, je cyklická a cyklus trvá zhruba 11 rokov. Keď je škvŕn na Slnku najmenej, na Zemi sa spravidla ochladí. Vzťah je to zložitý a podľa vedcov súvisí zrejme aj s magnetosférou slnka a jej vplyvom na kozmické žiarenie. Slnko má teraz minimum škvŕn a nový cyklus sa už mal naštartovať, nejako sa však zdržal, škvrny prakticky zmizli a Slnko je podozrivo pokojné. Kanadský výskumník zaoberajúci sa Slnkom Kenneth Tapping hovorí, že naposledy sa to stalo pred 400 rokmi a signalizovalo to slnečnú udalosť zvanú „Mauderovo minimum“, čo sprevádzala na Zemi takzvaná malá ľadová doba. Podobné veci hovorí v súvislosti s aktivitou Slnka aj ruský astronóm Chabibullo Abdusamatov a ďalší ruský vedec Oleg Sorochtin. Ten vraví, že si treba nachystať kožuchy, lebo solárne minimum príde niekedy v roku 2040 a ľadové počasie treba čakať až do roku 2100. Phil Chapman, austrálsky geofyzik, ktorý bol prvým austrálskym astronautom, ešte v roku 2008 povedal, že najstrašidelnejšia fotografia, ktorú videl, bola čerstvá fotografia Slnka, ktorú urobila sonda SOHO (Solar an Heliocentric Observatory) umiestnená vo vesmíre v bode rovnováhy medzi slnečnou a zemskou gravitáciou. Slnko bolo na tej fotografii prakticky bez škvŕn. Už vtedy nový cyklus Slnka meškal a dnes je to meškanie, podľa všetkého, hrozivejšie. „Je mi ľúto, že kazím zábavu, ale prichádza ľadová doba“ hovorí položartom Chapman na adresu klimatológov posadnutých globálnym otepľovaním.
Ale Chapman i ďalší hovoria aj niečo iné – počas uplynulých niekoľko miliónov rokov, ako ukazujú sondy do grónskych a antarktických ľadovcov, bola po väčšinu času krutá ľadová doba, počas ktorej bola veľká časť severnej Ameriky a veľká časť Európy a Ázie pokrytá až 1,5 kilometra hrubou vrstvou ľadu. Príležitostne boli tie dlhé obdobia prerušované takzvanými interglaciálnymi obdobiami, teda medziľadovými obdobiami s vyššou teplotou, ktoré trvali v priemere okolo 10 000 rokov. V súčasnosti žijeme v takom interglaciálnom období, ktoré sa nazýva Holocén. Holocén začal zhruba pred 11 700 rokmi (teplé obdobie už teda „nadsluhuje“) a vedci hovoria, že nie je nijaký dôvod domnievať sa, že je niečím iným ako medziľadovou dobou, po ktoré sa vráti opäť ľad. To by bolo pre ľudstvo vážnejšie ako tie najhoršie predstaviteľné dôsledky globálneho otepľovania.
Zaujímavé je, že podobné varovania neprichádzajú iba od vedcov študujúcich slnečné aktivity. Profesor Jens Bischof študuje pohyby ľadu v oceánoch a sleduje predovšetkým rôznu drvinu (kamienky a podobne), ktorú so sebou ľadovce vlečú a zanechávajú tak stopu, ktorá umožňuje spätne mapovať ich dráhu. Bischof píše, že najnovšie dôkazy z materiálov vlečených ľadom vyzerajú pozoruhodne podobne ako omnoho starší záznam z doby, ktorá predchádzala ľadovej dobe.
Takže, ak chceme za každú cenu prepadnúť klimatickej panike, máme na výber. Logika aj geofyzikálna história hovoria skôr v prospech ľadovej paniky.
Autor je redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 50/2009 dňa 14. decembra 2009.
