Vláda dnes prerokuje Správu o administratívnych štruktúrach ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie. Je to už tretí vládny materiál na túto tému. A zrejme aj posledný. Znamená to snáď, že všetky problémy spojené s negatívnymi administratívnymi zásahmi do podnikateľského prostredia boli už úspešne vyriešené? Zďaleka nie. Skôr sa zdá, že „administratívne štruktúry“ aj v tomto prípade triumfujú nad počiatočnou politickou vôľou urobiť niečo s ich „vplyvom na podnikateľské prostredie“.
Prvú Informáciu o administratívnych štruktúrach ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie zobrala vláda na vedomie 17. 7. 2002. Hoci podľa pôvodného zadania z decembra 2001 malo ísť o analýzu, minister hospodárstva Ľubomír Harach predložil vláde len informatívny materiál – prehľad inštitúcií ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie a stručný opis ich činnosti. Aj keď bol materiál len mechanickou bilanciou bez konkrétnych návrhov a odporúčaní, sľubne znelo uznesenie vlády, že ministerstvo hospodárstva má „každoročne, na základe auditu administratívnych štruktúr využívajúceho princíp explicitného odôvodnenia existencie jednotlivých štruktúr, predkladať na rokovanie vlády správu o administratívnych štruktúrach ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie s návrhom opatrení na zlepšenie ich činnosti“.
Druhý materiál, Správu o administratívnych štruktúrach ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie predložil na rokovanie vlády 27.8.2003 minister hospodárstva Robert Nemcsics. Správa obsahuje analýzu rôznych problémov, ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie, nejde však o špecifickú analýzu pôsobenia administratívnych štruktúr na podnikateľské prostredie, ale skôr o celkové pôsobenie štátu a verejného sektoru, ako aj deformácií vo fungovaní štátnych inštitúcií na podnikateľské prostredie.
Analýza opodstatnenosti existencie jednotlivých administratívnych štruktúr, či opodstatnenosti aktuálneho rozsahu ich kompetencií vo vzťahu k podnikateľskému sektoru v správe absentuje.
Dôsledkom je, že správa, ktorej okrem pomerne podrobného a prehľadného spracovania problematiky nemožno uprieť aj istý analytický pohľad, neponúka žiadne konkrétne návrhy a odporúčania. Medzi návrhmi nie je ani jeden, ktorý by odporúčal zrušiť nejakú inštitúciu, zlúčiť ju s inou, či prehodnotiť rozsah jej kompetencií. Vláda pri tejto príležitosti zrušila rozhodnutie predkladať takéto správy každoročne a ministrovi hospodárstva uložila iba jednorazovo zabezpečiť „audit administratívnych štruktúr anketou“.
Správa, ktorú minister hospodárstva Pavol Rusko predkladá na dnešné rokovanie vlády, je nie veľmi podarenou realizáciou tejto úlohy. Anketa sa uskutočnila na vzorke 136 malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Takáto absolútne nereprezentatívna vzorka by snáď mohla slúžiť nejakej mimovládnej organizácií na prvotné orientačné zmapovanie nejakého problému, ako podklad pre vypracovanie vládnej správy je však úplne nedostatočná.
Správa neprináša v podstate nič nové a v porovnaní s predchádzajúcou Správou pôsobí vyslovene amatérskym dojmom. Ide o pomerne triviálnu interpretáciu výsledkov nereprezentatívnej ankety doplnenú o voľné úvahy a konštatovania, zväčša prebraté z prechádzajúcej Správy. O audit, ktorý by využíval „princíp explicitného odôvodnenia existencie jednotlivých štruktúr“, nejde ani v náznaku. Závery sú opäť široko formulované a všeobecné. Opäť žiadny návrh na zrušenie nejakej inštitúcie alebo čo i len prehodnotenie jej pôsobnosti.
Vláda má podľa návrhu uznesenia zobrať správu na vedomie a tým sa zrejme história vládnych materiálov o vplyve administratívnych štruktúr na podnikateľské prostredie definitívne skončí. Asi však nie je za čím banovať. Keď ministerstvo hospodárstva v priebehu troch rokov v troch rôznych materiáloch predkladaných tromi rôznymi ministrami nedokázalo vypracovať skutočný audit opodstatnenosti jednotlivých administratívnych štruktúr ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie a navrhnúť konkrétne a realizovateľné opatrenia, nie je dôvod sa domnievať, žeby prípadný štvrtý materiál na túto tému mohol priniesť kvalitatívne odlišný výsledok.
Administratívne štruktúry odolali.
Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny 12.januára 2005