Tesne pred vstupom do EÚ je jasné, že z hľadiska foriem dotácií nedochádza v slovenskej agrárnej politike k výraznej zmene. Netransparentné a mnohokrát kritizované spôsoby dotácií, či už ide o podporu znevýhodnených oblastí, zúrodňovacích opatrení, nákupu genetického materiálu, investícií a veľkú väčšinu ostatných položiek, totiž zostávajú zachované. Zmení sa len objem a forma vyplácania dotácií.
Tohtoročné dotácie sú prvé v prechodnom desaťročnom období, počas ktorého prejde podporná politika SR, s výnimkou istého podielu národnej podpory, pod plnú finančnú správu EÚ. To výrazne obmedzí šance Slovenska redukovať agrárne dotácie. Legislatívne nástroje, určujúce ciele podpory EÚ, sú však dosť voľne a nejasne stanovené, takže určovanie charakteru podpory zostane do značnej miery vo vyjednávacích schopnostiach národných vlád, hoci so súhlasom Komisie. Ministerstvo pôdohospodárstva však už v prípade národnej podpory „využilo“ vlastné kompetencie na konzervovanie pôvodných, zlých a neefektívnych foriem dotácií. Podobný postup sa črtá v súvislosti s rozsiahlou podporou znevýhodnených území, zaradených pod kapitolu „rozvoja vidieka“.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ sa snaží o harmonizáciu podmienok podnikania, čo vedie k deformácii konkurencie a k obmedzeniu výkonnosti ekonomiky. Vytvára siete neefektívneho úradníckeho aparátu a podporuje niektoré vybrané oblasti podnikania na pôde, čím likviduje prednosti slobodnej trhovej výmeny.
Rok 2004 odhaľuje v slovenskej agrárnej politike dve zásadné zistenia. Prvým je skutočnosť, že vstupom do Európskej únie sa výrazne znižuje naša možnosť ovplyvňovať objem i charakter dotácií v poľnohospodárstve. Tým druhým je neschopnosť ministerstva pôdohospodárstva reformovať dotačnú politiku u nás. Ani jeden z problémov však nie je neriešiteľný.
Radovan Kazda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 15/2004 dňa 14.4.2004.
