Znižovanie regionálnych rozdielov pomocou eurofondov v praxi nefunguje.
Znie to už ako obohraná platňa. Politici, či už európski, alebo tí naši, hlásiaci sa k ľavici alebo pravici, nás svorne balamutia, že je nevyhnutné znižovať regionálne rozdiely. Receptom sú vraj eurofondy, ktoré oni z našich daní pomôžu rozdeliť medzi regióny. A rozdiely medzi regiónmi sa odstránia. Naozaj?
Analyzovali sme smerovanie podpory z eurofondov do jednotlivých regiónov v celkovej sume vyše štyroch miliárd korún na prípade priority Lokálna infraštruktúra v rokoch 2004 – 2006. Ide o peniaze, ktoré prerozdeľovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, pričom konečnými príjemcami boli najmä samosprávy obcí a miest z celého Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja. Podporované boli investičné projekty so zameraním napríklad na rekonštrukciu a modernizáciu budov sociálnych, zdravotných, kultúrnych a iných zariadení v majetku samospráv, ale i neinvestičné projekty so zameraním na prípravu územných plánov či stratégií rozvoja obcí a mikroregiónov.
Ako plnia eurofondy cieľ
Ak by eurofondy mali plniť svoj cieľ, teda napomáhať vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, vyššiu podporu by mali dostávať tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú v porovnávaných ukazovateľoch (napr. miera nezamestnanosti) horšie výsledky. Eurofondy by mali smerovať najmä do tých regiónov, ktoré sú definované v programových dokumentoch regionálnej politiky ako „menej rozvinuté“. Je to však tak?
Prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Podporu vyššiu ako 150 miliónov korún získali na spolufinancovanie projektov, ktorých prijímateľmi sú najmä samosprávy, okresy Dunajská Streda (284 miliónov korún), Nové Zámky (194 miliónov), Komárno (187 miliónov), Šaľa (161 miliónov) a Rimavská Sobota (154 miliónov). Na opačnom póle sú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt.
Iné kritérium
Vzhľadom na výrazne odlišný počet obyvateľov jednotlivých okresov (od 12-tisíc obyvateľov v okrese Medzilaborce po 164-tisíc v okrese Prešov) je však vhodné porovnávať výšku prerozdelených eurofondov do regiónov v prepočte na počet obyvateľov toho-ktorého okresu. Viac než 2400 korún v prepočte na obyvateľa smeruje do okresov Tvrdošín, Dolný Kubín, Šaľa a Dunajská Streda. Ani jeden z okresov Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda troch krajov s najväčším sústredením okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou, sa medzi najviac podporenými okresmi nenachádza. V prvej desiatke okresov zoradených podľa výšky príspevkov na obyvateľa, ktoré sú z eurofondov do okresov distribuované na základe projektov schválených ministerstvom, sú nielen „prioritné“ okresy, ktoré patria do prvej desiatky podľa miery nezamestnanosti (napr. Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Sobrance – všetky viac než 20 percent), ale i okresy s nezamestnanosťou na úrovni priemeru (napr. Tvrdošín, Dolný Kubín a Šaľa) či okres Dunajská Streda s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti. Menej ako 800 korún na obyvateľa šlo do okresov Košice-okolie, Lučenec, Gelnica či Poltár, pričom všetky mali vyššiu nezamestnanosť než 20 percent (údaje sú za rok 2005).
Pomoc nejde tým, čo ju potrebujú
Ako ukazujú porovnania medzi výškou príspevkov z eurofondov poskytnutých do okresov (v prepočte na obyvateľa) na jednej strane, a mierou nezamestnanosti okresov na druhej strane, v prípade distribúcie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do regiónov neboli systematicky podporované najmä projekty z tých „menej rozvinutých“ regiónov krajiny. Ide o zjavný nesúlad medzi deklarovanou politikou znižovania regionálnych rozdielov a jej výkonom v realite. Potvrdzuje sa, že eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem (Slovenska a ostatných členských krajín Európskej únie). Nie je vôbec pravidlom, že „podpora“ či „pomoc“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Znižovanie regionálnych rozdielov pomocou eurofondov znie už ako donekonečna sa opakujúci otravný reklamný slogan. Avšak, vyzerá to tak, že v tomto prípade máme navyše do činenia s „klamlivou reklamou“. Teraz je rad na „spotrebiteľoch“, dokedy sa nechajú klamať.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 30. mája 2007.
Analýza Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) je voľne dostupná tu.
