Ministerstvo obstarávalo tak, že oslovilo tri firmy, ktoré majú medzi sebou vzájomné väzby. Z takejto „konkurencie“ rozhodne neprofitovali daňovníci.
Prednedávnom Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika prezentoval výsledky monitoringu týkajúceho sa verejného obstarávania webstránok operačných programov z eurofondov (podrobnejšie tu). Vyplynulo z neho, že niektoré ministerstvá „nakúpili“ webstránky neuveriteľne draho. Pozrime sa bližšie na jednu z týchto zlodejín.
Každá z prvých piatich najdrahších webstránok stála viac než milión korún bez DPH. Tak draho obstarali webstránky len ministerstvá vedené nominantmi SNS – konkrétne Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR, 4 webstránky) a Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR, 1 webstránka – celkovo tretia najdrahšia). Keďže o obstarávacom majstrovstve nástenkárov z MVRR SR niet pochýb, venujme chvíľku pozornosti obstarávaniu v envirorezorte, ktorý nám svoju schopnosť okrádať daňovníkov dokazuje zďaleka nielen v emisnom škandále.
Klasický „obstarávací“ scenár
MŽP SR sa rozhodlo obstarať webstránku pre operačný program Životné prostredie (www.opzp.sk) klasickým spôsobom – teda ako tzv. podprahovú zákazku. Výzva o obstarávaní bola verejná len 5 dní – to preto, aby ministerstvo zamedzilo tomu, aby sa o ňu nebodaj stihli zaujímať desiatky rôznych firiem, ktoré by v konkurenčnom boji znížili cenu dodávaných služieb. Ministerstvo sa rozhodlo formálne hrať hru, že splní zákonnú podmienku tým, že osloví aspoň troch potenciálnych uchádzačov s požiadavkou dodania cenových ponúk (tzv. prieskum trhu). MŽP SR teda požiadalo o cenovú ponuku nasledovné tri firmy:
– U- system Slovakia, s. r. o. (pozri v obchodnom registri tu)
– Unisys Slovakia, s. r. o. pozri v obchodnom registri tu)
– Netropolis, s. r. o. pozri v obchodnom registri tu)
Následne ministerstvo vyhodnotilo ich ponuky a vybralo najlacnejšiu z nich – takúto „súťaž“ vyhrala firma Netropolis, s. r. o., ktorá webstránku dodala za „skvelých“ 1 666 500 korún bez DPH. No, potiaľ je to úplne klasický scenár, ako (nielen) sociálny štát okráda svojich občanov mrhaním ich peňazí z daní, ktoré zaplatili do štátneho rozpočtu. Tento prípad je však ešte o niečo zaujímavejší.
Tri v jednom?
Webstránka bola tak neuveriteľne drahá zjavne i preto, že k verejnému obstarávaniu v podstate ani nedošlo. Uvedené tri firmy totiž spájajú vzájomné väzby:
1. prepojenie: Unisys Slovakia, s. r. o. a U-system Slovakia, s. r. o.
Na základe informácií, ktoré môj kolega Ivan Kuhn získal prostredníctvom infozákona od MŽP SR, redaktor Slovenského rozhlasu Michal Čabák (jeho reportáž tu) upozornil na to, že adresa sídla firmy Unisys Slovakia, s. r. o. (pozri tu alebo printscreen tu) je totožná s adresou sídla pobočky firmy U-system Slovakia, s. r. o. (pozri tu alebo printscreen tu). Navyše, obe firmy majú i totožné číslo telefónu a totožné číslo faxu. Obe firmy sa „v konkurencii“ uchádzali o zákazku z MŽP SR.
2. prepojenie: Unisys Slovakia, s. r. o. a Netropolis, s. r. o.
Ako sme zistili, prepojenie existuje aj medzi ďalšími dvomi firmami, ktoré oslovilo MŽP SR. Firma Unisys Slovakia, s. r. o. uvádza podľa slovenského doménového registra ako oprávneného registrátora pre svoje domény (webstránky) firmu Netropolis, s. r. o. (skratka NETR-0002 – pozri printscreen tu), ktorá sa práve „v konkurencii“ s Unisys Slovakia, s. r. o. uchádzala o zákazku z MŽP SR
3. prepojenie: U-system Slovakia, s. r. o. a Netropolis, s. r. o.
Nie menej zaujímavý je fakt, že webstránku spoločnosti U-system Slovakia, s. r. o. (pozri tu alebo printscreen tu) vytvorila spoločnosť Netropolis, s. r. o., ktorá sa práve „v konkurencii“ s U-system Slovakia, s. r. o. uchádzala o zákazku z MŽP SR. Hm… Prečo MŽP SR oslovilo do „tendra“ na dodanie webstránky spoločnosť, ktorá si nevie ani sama sebe vytvoriť webstránku a nechá si ju vytvoriť inou firmou?
Ďalší tunel po straníckej linke?
Kľúčovou je tu osoba Bernarda Bagína, ktorý je podľa informácií denníka Pravda (viac tu) bývalým členom SNS a jej mládežníckej organizácie. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je tento pán jedným z konateľov firmy U-system Slovakia s. r. o. (a to od 26.08.2003 dodnes) a zároveň je od 26.10.2007 i jedným z konateľov spoločnosti Netropolis, s. r. o. (táto skutočnosť bola zapísaná v obchodnom registri dňa 23.11.2007). Dodajme len, že výzva na dodanie cenových ponúk pre tvorbu webstránky ministerstvu končila dňa 19.10.2007 a následne došlo k vyhodnoteniu dodaných ponúk, pričom informácia o uzavretí zmluvy s „víťazom“ tejto zlodejiny bola Úradu pre verejné obstarávanie zaslaná ministerstvom dňa 13.11.2007. Jedna osoba sa teda v čase vyhodnocovania ponúk stala konateľom dvoch z troch spoločností, ktoré sa „uchádzali“ o zákazku od ministerstva.
Je možné tvrdiť, že tu vôbec došlo k nejakému verejnému obstarávaniu? Naozaj bol dodržaný zákon? A načo je nám Úrad pre verejné obstarávanie? Načo sú nám i ďalšie kontrolné orgány? Prečo nechránia záujmy daňovníkov tejto krajiny? A zaujíma to vôbec niekoho? Preverí niekto tento prípad? A máme vôbec čakať niečo iné, ako „upratanie“ tejto špiny pod koberec? Nie je absurdné nazývať obstarávania tohto typu ako „verejné“?
Idioti, hyeny a prasce
Premiér Robert Fico so zvrašteným čelom pravidelne častuje novinárov výrazmi idioti, hyeny a najnovšie i prasce. No, idiotmi sú skôr tí občania, ktorí napriek medializovaným zlodejinám súčasnej vlády v prieskumoch verejnej mienky vyjadrujú naďalej svoje voličské sympatie stranám vládnej koalície. Za hyeny treba považovať skôr tých, ktorí trhajú z koristi, ktorú pred nami nazývajú sociálny štát, verejne „obstarané“ mäso až na kosť. A ak by sme mali niekoho označovať za prasce, tak skôr tých, ktorí tento zasvinený chliev bezprávia umožňujú a vedome tolerujú. Myslím tých, ktorí na našej zvieracej farme prevzali moc v roku 2006 a napriek veľkohubým vyhláseniam o právnom štáte kradnutie zo štátneho rozpočtu cez verejné obstarávanie nielenže neobmedzili, ba oni tie zlodejiny povýšili na normu.
Autor je analytik KI.
Článok bol uverejnený dňa 14. decembra 2009 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
