V súvislosti s plánovaným členstvom Slovenska v eurozóne sa udržiava atmosféra, že zmysel má diskutovať iba o tom, ako a kedy splniť tzv. maastrichtské kritériá (nízku infláciu, stabilný výmenný kurz, nízke úrokové sadzby a „udržateľný“ deficit a dlh verejnej správy). To je však určitá „pasca nerozmýšľania v súvislostiach“.
Maastrichtské kritériá považujem za nedostatočné. Vypovedajú napríklad o prechodnej schopnosti prispôsobiť nastavenie menovej a rozpočtovej politiky požiadavkám terajších členov eurozóny. Nehovoria však nič o miere pripravenosti „ekonomiky SR“ na eurozónu a o funkčnosti a udržateľnosti eurozóny.
Nestačia napríklad pre Veľkú Britániu, ktorá používa päť ekonomických testov na posúdenie, či by bolo výhodnejšie byť v eurozóne. V roku 1997 ich sformuloval britský minister financií Gordon Brown a odvtedy Británia aj na základe nich nevstúpila do eurozóny. Príkladom doplňujúcich kritérií je tiež návrh prezidenta Česka Václava Klausa a jeho kritérií pre prijatie alebo neprijatie eura v ČR.
Sedem alternatívnych kritérií
A Slovensko? Po vypracovaní analýzy odporúča Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika posudzovať výhodnosť alebo nevýhodnosť členstva Slovenska v eurozóne aj podľa siedmich kritérií. Sú postavené na logike odpovedí na otázky, keď sa chceme stať členom „(euro)klubu“: či by členstvo v ňom znamenalo alebo prinieslo pre ľudí na Slovensku:
1. Priaznivejšie podmienky pre osobnú slobodu a konkurenciu (vrátane podmienok v daňových a sociálnych systémoch)
2. Predpoklady pre vyšší ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľov
3. Záruku finančnej stability, s predpokladmi do budúcnosti
4. Podmienky pre fungujúcu menovú úniu bez významnejších rizík cyklických výkyvov a/alebo finančného kolapsu
5. Schopnosť využívať výhody nižších transakčných nákladov ekonomických subjektov
6. Nevyvolávanie tlakov na vyššiu infláciu a nenáchylnosť subjektov v SR na cyklické výkyvy
7. Schopnosť „ekonomiky SR“ pružne reagovať na prípadné externé šoky
Prvé štyri (systémové) kritériá sú o podmienkach v eurozóne a o miere „ne/pripravenosti Európy“ na fungujúcu menovú úniu. Ich plnenie považujem za najdôležitejšie a nevyhnutné. Piate až siedme (pragmatické) kritériá vypovedajú o miere pripravenosti ekonomických subjektov a podmienok na Slovensku.
Nepodložená téza o raste ekonomiky
V eurozóne dnes nie sú priaznivejšie podmienky pre konkurenciu a eurozóna nie je automatickým predpokladom vyššieho ekonomického rastu a zárukou finančnej stability, napríklad stability verejných financií, oproti podmienkam mimo nej. To čiastočne potvrdzuje vývoj počas jej fungovania. Téza o vyššom ekonomickom raste Slovenska v eurozóne oproti tomu, ak by sme ostávali mimo nej, nie je ekonomicky podložená a ani prepočtami NBS alebo iných inštitúcií potvrdená. Rizikom je navyše, že dnešná eurozóna nemá vytvorené základy pre jej dlhodobé fungovanie bez dodatočných nákladov, či cyklických výkyvov alebo finančných otrasov.
Z navrhnutých kritérií nie je z pohľadu súčasnosti splnených šesť z nich a splnené je iba jedno (kritérium č. 5), čo naznačuje nevýhodnosť a rizikovosť členstva v eurozóne. Predpokladá sa však, že ich vyhodnocovanie by malo podliehať kvantifikovaným prepočtom a ekonomickým testom.
A to by bola úloha pre výskumné útvary NBS, ministerstva financií a ďalšie subjekty. Vláda, ktorá by nevháňala občanov do neprimeraného rizika by preto mohla zdôvodnene odložiť vstup do eurozóny a podmieniť ho nielen plnením maastrichtských kritérií, ale aj plnením napríklad navrhnutých siedmich systémových a pragmatických kritérií.
Autor je ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 23. februára 2007.