Slovenský pozemkový fond patrí spolu s Lesmi Slovenskej republiky a Slovenským vodohospodárskym podnikom do triumvirátu obrovských štátnych organizácií spravujúcich štátne vlastníctvo prírodných zdrojov. Ich spoločným atribútom je veľmi nízka kontrolovateľnosť mechanizmov rozhodovania, ktorá limituje záujem médií o ne najmä na prípady, keď sa prevalí ďalší korupčný škandál.
V prípade Slovenského pozemkového fondu ide o organizáciu, ktorá rozhoduje o hospodárení s takmer štvrtinou poľnohospodárskych pôd na Slovensku. Menšiu časť ich pôsobnosti predstavujú pôdy vo vlastníctve štátu (približne 6 % poľnohospodárskych pôd v SR), ktoré fond prenajíma, predáva alebo ich odovzdáva novým majiteľom ako náhradné pozemky pri uplatňovaní reštitučných nárokov. Väčšiu časť (približne 18 %) tvoria pôdy neznámych vlastníkov, ktoré fond prenajíma na poľnohospodárske využívanie.
Status quo na SPF
Počas šestnástich rokov, ktoré uplynuli od založenia fondu, neprejavovali doterajšie vlády snahu zmeniť dve podstatné okolnosti pôsobenia fondu, ktoré ho predurčili byť ideálnym nástrojom pre “odčerpávanie” aktív štátu v prospech ľudí disponujúcich mocou nad fondom. Prvá okolnosť sa týka kontroly rozhodovania fondu.
Personálne obsadenie všetkých orgánov fondu, teda generálneho riaditeľa so správnou a dozornou radou, je totiž v politickej moci ministra pôdohospodárstva a vlády, teda pod politickou kontrolou strán, ktoré sú v čase vymenovania orgánov pri moci. Z hľadiska verejnej kontroly je veľmi dôležitá dostupnosť údajov o obsahu zmlúv. Fond od roku 2005 síce začal zverejňovať mená nájomcov pôdy, ale bez poskytnutia najdôležitejších informácií o parcelách a zmluvnej cene.
Podozrenia z korupcie na fonde zlomili politický väz ministrovi Jureňovi. Nová ministerka Zdenka Kramplová preto predložila nedávno návrh novely zákona o pozemkovom fonde. Návrh je ústretovejší k posilneniu verejnej i politickej kontroly nad fondom. Zverejňovanie obsahu všetkých zmlúv fondu o prenájme a prevode majetku fondu môže výrazne prispieť k posilneniu verejnej kontroly.
Čo s radou fondu
Problémom však ostáva mechanizmus vytvorenia novej, jedenásťčlennej rady fondu. Podľa novely v nej má šesť členov vymenovať vláda a päť Národná rada na základe pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do NR SR. Z toho vyplýva, že v dozornom orgáne fondu “zostane” miesto nanajvýš pre dvoch nominantov opozície. Novela zákona však najmä vôbec nerieši druhú, oveľa podstatnejšiu okolnosť, ktorá vytvára priestor pre korupciu a klientelizmu na fonde. Tá spočíva v súčasných pravidlách oceňovania pôd, na základe ktorých sa uzatvárajú všetky zmluvy o prenájme pôd, predaji štátnych pôd a odovzdávaní náhradných pozemkov v reštitúciách. Súčasné pravidlá oceňovania pôd sa opierajú najmä o hodnotenie produkčných charakteristík pôd, teda ich potenciálu pre poľnohospodárske využitie.
Podkladom pre takéto oceňovanie pôd sú pôdne mapy tzv. bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), ktoré vznikli v 70. rokoch minulého storočia a stali sa základom pre určenie pevných, netrhových cien pôd v socialistickej ekonomike. Tento systém zostáva podnes základom pre určenie hodnoty pôdy.
Cena ako problém
Vysoké korupčné riziká v činnosti fondu vyplývajú z povahy úradne stanovenej ceny. Tá je totiž veľmi vzdialená od pružnej trhovej ceny, ktorú uzatvárajú medzi sebou súkromné subjekty. Rozdiel medzi trhovou a úradnou cenou pôdy je pri porovnaní údajov o priemerných trhových cenách pôdy v zelených správach a cien od fondu v priemere dvoj- až trojnásobný. Pri predajoch pôd sa tento rozdiel určuje veľmi ťažko, keďže obsah zmlúv zatiaľ nie je známy, avšak súčasný mechanizmus určenia ceny nedáva dobré predpoklady na približovanie sa k trhovým cenám. V prípade reštitúcií sú dnes známe zmluvy, v ktorých sa rozdiel medzi úradnou a trhovou cenou pozemku odhaduje až niekoľkostonásobný.
Kde sa tento cenový rozdiel “stráca”? V prípade prenájmov fond často uzatvára zmluvy na hranici najnižšej sadzby podľa vyhlášky, najmä z dôvodu “ušetrenia” výdavkov farmárov. Časť straty príjmov preto predstavuje vo svojej podstate skrytú dotáciu poľnohospodárom, ktorá ide na úkor príjmu štátu. Pre ostatnú časť straty však platí to isté, čo pre prípady predaja pôd alebo reštitúcií: súčasný stav poskytuje totiž benevolentné podmienky pre dohodnutie nízkej ceny s úradníkmi fondu netransparentným, teda korupčným a klientelistickým spôsobom.
Predpokladané príjmy fondu na najbližšie roky predstavujú v prípade prenájmov sumu 280 mil. Sk ročne, v prípade predajov pôd do 200 mil. Sk ročne. Pri odhadovanom rozdiele medzi úradnými a trhovými cenami tak úradníci na fonde môžu rozhodnúť o skrátení možných príjmov (alebo aktív) fondu v sume niekoľkých desiatok, pri predajoch a reštitučných nárokoch až stoviek miliónov korún ročne. To všetko, pochopiteľne, bez porušenia stanovených pravidiel.
Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov a od nej odvíjaných sadzieb nájomného bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, zohľadňujúcim polohu pozemku a ďalšie faktory, ktoré rozhodujú o cene na voľnom trhu; prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov. Tie sú, paradoxne, výrazne vyššie. V prípade predaja pozemkov je taktiež potrebné vo vyššej miere uplatňovať transparentnejšie metódy súťaže.
Reforma je nevyhnutná
Komplexná a systémová reforma správy štátnych pozemkov a nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov by však mala smerovať najmä k znižovaniu výmery štátom vlastnených pôd až na úroveň, ktorá je potrebná pre zabezpečenie potrieb v striktne vymedzenom verejnom záujme (diaľnice, ochrana prírody a pod.), k štrukturálnej reforme nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov (posúdeniu prevodu nakladania s týmito pozemkami na obce, avšak až po uskutočnení systémovej komunálnej reformy) a k zvýšeniu úsilia o identifikáciu vlastníckych práv k pozemkom neznámych vlastníkov v súlade s Ústavou SR (dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov, zverejňovanie a aktualizácia pôd nezistených vlastníkov, posúdenie prevodu vlastníctva pôd na iné aktíva).
Autor je analytik KI.
Štúdiu Radovana Kazdu Analýza rizík korupcie a klientelizmu v správe štátnych pôd nájdete tu.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 29. apríla 2008.
