Splnomocnenec vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský predložil minulý týždeň na rokovanie vlády informáciu o Návrhu komunálnej reformy. Prvotným cieľom tohto materiálu je iniciovať verejnú diskusiu o reforme miestnej samosprávy smerujúcej k vyššej efektivite ňou zabezpečovaných služieb, ako i využívania verejných zdrojov.
Rozsiahly presun právomocí na obce uskutočnený v poslednom období znamená nielen posilnenie postavenia, ale i nárast zodpovednosti územnej samosprávy pri spravovaní vecí verejných. Tieto procesy by mala čoskoro podporiť i realizácia fiskálnej decentralizácie, a logicky do tohto kontextu zapadá i potreba komunálnej reformy. Problémom je totiž sídelná štruktúra Slovenska, najmä z pohľadu veľkosti obcí. Slovensko je rozdrobené na 2891 obcí, z nich až 69 percent má menej než 1000 obyvateľov, pričom ich obýva len 16 percent celkovej populácie krajiny. V malých obciach narastajú bežné výdavky na správu na úkor kapitálových, čím je de facto blokovaný ďalší rozvoj obce.
Cieľom komunálnej reformy by mala byť optimalizácia veľkosti správnych jednotiek ich zlučovaním, teda municipalizáciou. Ako vhodné sa javí nasledovanie dánskeho modelu. Parlament by najprv schválil základné kritériá a časový rámec, do ktorého by sa mohli obce dobrovoľne zlúčiť „zdola“. Následne by rozhodol o zlúčení „zhora“ tam, kde sa miestna samospráva nedokázala dohodnúť. Zlučovanie obcí je možné vykonať bez zániku identity obce, keďže podľa autorov „identifikácia obyvateľov s menšou územnou jednotkou je hodnota, ktorú je potrebné chrániť“. Vznik novej obce zlúčením viacerých obcí neznamená, že bývalé obce prídu o svoj názov. Nová obec sa síce bude volať jedným názvom platiacim aj pre bývalé obce, tieto však môžu vystupovať ako časti obce, pričom si zachovajú vlastný názov a nestratia identitu. Zároveň možno situáciu riešiť symbolickou politickou reprezentáciou bývalej obce na úrovni „čestného starostu“, každá spájaná obec by tiež mala mať zastúpenie v novovzniknutom zastupiteľstve municipality.
Spolupráca obciam pomáha v akumulácii finančných, ale aj ľudských zdrojov. To sú i hlavné dôvody dobrovoľnej medziobecnej spolupráce v súčasnosti, menej sa už obce spájajú z dôvodu neefektivity nimi vykonávaných služieb. Nepriamo municipalizáciu paradoxne podporuje i hystéria okolo štrukturálnych fondov. Centrálne prerozdeľovanie zdrojov prostredníctvom regionálnej politiky EÚ je totiž postavené na stratégii tzv. rastových pólov. Pomoc z eurofondov tak primárne smeruje najmä do miest ako centier osídlenia a hospodárstva. Obce sa preto v snahe uspieť so žiadosťami o spolufinancovanie svojich projektov začali spájať do prirodzených spádových mikroregiónov.
Väčšie správne jednotky umožňujú efektívne poskytovanie služieb občanom, zároveň majú význam pre fiskálnu decentralizáciu, keďže sú schopné zabezpečovať aj výber, správu a prerozdeľovanie daní. Mikroregióny, ktoré by vznikli po municipalizácii, by dokázali väčšinu verejných služieb občanom zabezpečiť samotné, v súlade s princípom subsidiarity a rozvojom lokálnej demokracie. Celkovo by sa zredukoval nielen počet správnych jednotiek zo súčasných 2891 na 239-300, ale tiež počet poslancov miestnych zastupiteľstiev z približne 25 000 na 6000. Tu niekde sa skrýva i budúce jadro odporcov. Táto reforma si však zaslúži našu pozornosť i podporu.
Dušan Sloboda
Autor je regionálny geograf, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol uverejnený v týždenníku Domino fórum 25/2004 dňa 23.6.2004.
