Dežo Ursiny je medzi nami. Dežo Ursiny zomrel pred dvadsiatimi rokmi, 2. mája 1995.

Pri hľadaní údajov o protestoch iniciatívy Veda chce žiť som narazil na text Mateja Stana Akčný plán RIS3. Za nezrozumiteľnou novorečou názvu RIS3 sa skrýva „implementácia Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR na roky 2014 – 2020″.

Sú to čudné karikatúry. Na obálke časopisu Respekt drží nemecká kancelárka Angela Merkel v rukách hada s Putinovou hlavou, pokúšajúceho sa urobiť slučku okolo jej krku. Na obálke nemeckého týždenníka Der Spiegel je fotomontáž vojnovej fotografie nacistických pohlavárov a Angely Merkelovej v žltozelenom nohavicovom kostýme pred aténskou Akropolou.

Neberiem slová Jána Čarnogurského na ľahkú váhu. Je to vážny človek, ktorý ide dôsledne za svojou vecou. Ale čo je dnes jeho vecou, keď sa obrátil spolu s Ficom, Kotlebom, Chmelárom, Hrdličkom a mnohými inými proti základniam NATO na Slovensku, ktoré tu nie sú, nikto ich od nás nežiada, ale možno nadíde čas, keď ich bude treba, aby sme ostali slobodní a mohli žiť v mieri?

Zdvojenosť nášho historického správania do nás vložil Ľudovít Štúr.

Weizsäckerovou hviezdnou chvíľou bola reč, ktorú predniesol ako nemecký prezident pri príležitosti štyridsiateho výročia konca druhej svetovej vojny.

Žijeme vo svete, kde si musíme klásť zase raz celkom elementárne otázky. Platí suverenita štátov? Ak platí, potom sa Ukrajinci musia brániť, lebo čo iné majú brániť, ak nie suverenitu štátu?

Dňa 11. februára 2015 zomrel výtvarník, pedagóg, esejista a držiteľ Ceny Dominika Tatarku za rok 2003 Rudolf Fila.

Pre mňa má životný príbeh otca ešte jeden jasnozrivý význam: hovorí, že nech je slobodný, demokratický svet akokoľvek škaredý, je neporovnateľne lepší ako hoci aj najkrajší svet neslobody.

Od knižného publikovania Slovenska na ceste do neznáma, prognózy vývoja Slovenska do roku 2015 (editori Fedor Gál, Peter Gonda, Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov, Marián Timoracký, Peter Zajac), uplynulo čosi vyše desaťročia.

Žijeme v čudnej dobe paradoxov. Prekročenie tabu vždy znamenalo v dejinách ľudstva krok do neistoty, do púšte, priepasti a smrti.

Zákony pokladám za najlepší spôsob, ako v človeku obmedzovať zlo. Chcem len povedať, že všetko sa zákonmi vyriešiť nedá.

Dnes máme dcéry a synov, vnučky a vnukov, tešíme sa z nich a vieme, že budú inakší ako my, ináč bystrí a šikovní.

Václav Havel chcel ukázať, že aj my môžeme dať niečo Európe a svetu a politika môže byť výrazom morálky.

Dnes už nie som fascinovaný samosprávnymi mechanizmami vo vede. Hľadím na ne triezvymi očami, lebo vidím, ako zle fungujú a ako sa aj inteligentní vedci dajú ľahko oblafnúť vedeckými kondotiérmi.