Len niektorým krajinám na svete sa podarilo za pár desaťročí značne zbohatnúť. Čo je dôvodom bohatstva národov vysvetľuje Bart J. Wilson, profesor ekonómie a práva na Economic Science Institute Chapman University.
Dá sa jednoducho vysvetliť, prečo sú niektoré národy bohaté?
Odpoveď klasických ekonómov by bola, že za bohatstvom je obchod, ako o tom písal Adam Smith už v 18. storočí. Podľa mňa za tým musím byť ešte niečo iné. Bohatstvo vytvárajú zmeny a inovácie.
A odkiaľ pochádzajú inovácie? Pre ne je veľmi dôležitý etický systém. Takže, čo robí bohaté národy bohatšími? Sloboda inovácií, kde ľudia môžu slobodne rozmýšľať v súlade s etickým systémom.
Takže tvorba bohatstva súvisí aj s morálkou?
Z pohľadu predmetu humanomics, ktorý vyučujem, bohatstvo a morálka sú spojené nádoby. Klasickí ekonómovia by odpovedali na otázku, čo robí ľudí lepšími z pohľadu etiky, že to ich nezaujíma. Im ide len o zväčšujúce sa bohatstvo ľudstva.
Pokiaľ však chceme budovať hodnoty, tovary a služby, tak musíme sa správať morálne. Musíme vytvárať vhodné prostredie pre voľný obchod, pre biznis, inovácie a zmeny, ktoré narúšajú bežný spoločenský systém.
Prečo sa ľudstvo prepracovalo k budovaniu veľkého bohatstva až v uplynulých dvoch storočiach? Nemohol sa tento proces začať skôr?
Etika a morálka neboli dlho súčasťou života našich predkov. Po tisícky rokov sme mali panovníkov a poddaných. Až keď sa začala tvoriť stredná trieda, prišiel rad aj na nový typ morálky, ktorý nás začal sprevádzať.
Mám tým na mysli čestnosť. V skutočnom podnikaní je čestnosť nevyhnutná. S tým však ide ruka v ruke aj zodpovednosť za svoje konanie. To znamená, že pokiaľ podnikateľ neuspeje na trhu, jednoducho zbankrotuje. To je riziko, ktoré berie na seba.
A, samozrejme, nesmieme zabudnúť aj na spoluprácu, ktorá je tiež istou formou morálky a je nevyhnutná pri budovaní bohatstva v spoločnosti.
Hovoríte o morálke a bohatstve, ale väčšina ľudí si myslí, že boháči nemôžu byť morálni a k svojim majetkom sa dopracovali nečestne.
S touto charakteristikou nemôžem súhlasiť, aj keď je to už taký spoločenský stereotyp. Isto nájdeme príklady, ako sa nečestní ľudia prepracovali k bohatstvu. Rovnako tak existuje veľa ľudí, ktorí zbohatli morálnym spôsobom.
V poslednom čase sa mi zdá, že niekedy podceňujeme úspešných. Myslíme si, že keď už neurobili nič nekalého, tak mali len veľké šťastie. To však nie je pravda.
V biznise je veľa čestných ľudí. V každom jednom sektore nájdeme Gordona Gekka (hlavná postava z filmu Wall Street, ktorú stvárnil Michael Douglas) a ten potom vrhá zlé svetlo aj na ostatných. To by sme si mali uvedomiť.
Môžete uviesť zopár konkrétnych príkladov: koho považujete za úspešného a zároveň aj morálneho?
Nechcel by som teraz hovoriť konkrétne mená. Som z USA, zrejme by vám aj tak nič nehovorili. Ale každý z nás pozná takýchto ľudí aj vo svojom okolí. Stačí sa len rozhliadnuť.
Napríklad sa pozrite na reštaurácie alebo reťazce rýchleho občerstvenia, ktoré vznikli v posledných pár rokoch vo vašej blízkosti a majitelia zároveň v nich aj pracujú a prosperujú.
Týchto podnikateľov môžeme považovať za čestných, pretože dávajú zákazníkom presne to, čo im aj sľubujú, resp. hovoria.
Ktoré krajiny majú v súčasnosti najlepšie podmienky pre tvorbu bohatstva okrem Číny?
V dlhodobom horizonte nemôžete vybudovať bohatstvo bez etických hodnôt. Okrem Číny určite môžem spomenúť Indiu, kde milióny ľudí už nemusia vyžiť z jedného dolára na deň, ale z piatich.
Zoberme si príbeh Kórejského poloostrova, kde južná časť je ďaleko vpredu oproti jej severnému susedovi. V 50. rokoch nemali ešte žiadny automobilový priemysel a dnes značky ako Kia alebo Hyundai dobýjajú svet.
V Číne však stále majú komunistickú stranu, ktorá vedie krajinu a obmedzuje slobody jej občanov. Nie je to v rozpore s vašimi tvrdeniami?
Nie je. V podnikateľskej sfére sa stáva Čína čím viac slobodnejšia. Krajina sa zapojila do svetového voľného obchodu. Neustále vznikajú nové a nové firmy, ktoré majú slobodu v inováciách.
Bez týchto zmien by krajina stále bola chudobnou bez ohľadu na to, či by bola vo vedení komunistická strana alebo nie.
A čo hovoríte na bohaté štáty ako USA alebo krajiny EÚ? V nich sa často diskutuje o dramatickom náraste rozdielov medzi chudobnými a bohatými.
V diskusii o bohatstve a chudobe, nielen v rámci jednotlivých krajín, ale aj celosvetovo, nechápem jednu vec. Prečo sa stále zameriavame len na tých bohatých. Na nich sa vykašlime.
Veď predsa nechceme, aby bohatí schudobneli, ale aby nemajetní zbohatli. Preto by sa malo riešenie problému presunúť práve na ľudí bez peňazí.
Musíme si uvedomiť, že chudobu neodstránime tým, že budeme presúvať bohatstvo od jednej skupiny ľudí alebo štátov k druhým.
Znovu to zopakujem. Chudobným pomôžeme najlepšie, keď im otvoríme trhy, aby mohli slobodne a morálne obchodovať a podnikať.
Martin Odkladal. Rozhovor bol pôvodne publikovaný na portáli aktuality.sk dňa 24. mája 2017 a nájdete ho tu.
Bart J. Wilson prednášal v Bratislave v rámci cyklu prednášok CEQLS, ktoré organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Viac o jeho prednáške tu.
Bart J. Wilson: Prednáška CEQLS, 25. apríl 2017
Prezentácia k prednáške je k dispozícii na stiahnutie tu.
