KI vyhlasuje piaty ročník súťaže Cena Ernesta Valka, a to na tému Prečo je ústavný súd dôležitý.

Aj napriek nutkavej tendencii uchopiť danú tému výhradne z hľadiska práva, je hneď v úvode práce nutné uviesť, že len ťažko nájdeme interdisciplinárnejšiu oblasť než práve vlastnícke práva.

Vlastníctvo a vlastnícke právo. Pojmy, ktoré spolu úzko súvisia a často sú používané promiscue. Nesprávne. Odlíšenie týchto pojmov môžeme nachádzať u nás už v prvých súkromnoprávnych publikáciách.

Vlastnícke právo je dôležité vecné právo, ktoré nie je zaujímavé len z právneho hľadiska, ale môže zaujať aj širší okruh vedcov.

KI vyhlasuje štvrtý ročník súťaže Cena Ernesta Valka, a to na tému Vlastnícke práva v slobodnej a neslobodnej spoločnosti.

Zápas o podobu právneho štátu, demokratického zriadenia, či o ochranu ľudských práv v rámci trestného procesu sa v mnohom podobá zápasu mytologického hrdinu Sizyfa so svojím balvanom.

Cieľom tohto príspevku je znázorniť prípady nevhodného procesného postupu pri trestnom stíhaní trestných činov nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa Trestného zákona.

Nie je to tak dávno, čo sa aj Slovenská republika radila k štátom sveta, v ktorých vládla jedna strana.

>KI vyhlasuje tretí ročník súťaže Cena Ernesta Valka, a to na tému Demokracia, právny štát a podoba trestného procesu.

Nedá nám neupozorniť na azda najpodstatnejší bod azylového práva – človeka a jeho dôstojnosť.

Európska únia a v jej rámci i jednotlivé členské štáty musia pri riešení utečeneckej krízy postupovať spoločne. Únia je navyše takpovediac odsúdená i na spoluprácu s tretími krajinami.

Akokoľvek nepredstaviteľné by sa to javilo po páde komunizmu,  už o štvrťstoročie neskôr sa frázy šíriace strach a nenávisť proti imigrantkám a imigrantom, vrátane utečencov, celkom bežne udomácnili vo verejnom diskurze.

KI vyhlasuje druhý ročník súťaže Cena Ernesta Valka, a to na tému Kritické reflexie azylového práva.

Zdá sa mi, že kľúčovým problémom našich čias, ak chcete postmoderných čias, je brániť sa tomu, aby sa sloboda prejavu stala jedným z Lyotardovych veľkých naratívov, ktoré nemožno nijak preukázať a tým pádom nám môžu byť, s odpustením, ukradnuté. Teda niekedy ukradnuté aj doslova.

Učíme sa, že neexistuje jediný správny názor a že neexistuje legitímny nárok úzkej skupiny osôb na neobmedzenú moc, ktorej sa všetci musíme podriadiť.