V dobe, kedy mátohe nekončiacej finančnej krízy zdatne sekunduje strašidlo dlhovej krízy, je ten najvyšší čas osekávať rozkošatené verejné výdavky a obmedzovať deficity. A čo na to naša vláda? Deklaruje, že tomu rozumie, avšak činmi je neraz v protismere. Namiesto rušenia dotačných schém mieni zaviesť ďalšiu. A tak sa zdá, že si z koláča z našich daní konečne odhryznú i podnikatelia v cestovnom ruchu.
Vo svojom programovom vyhlásení vláda tvrdí, že „podporí trvalú udržateľnosť cestovného ruchu najmä prostredníctvom novelizácie zákona o podpore cestovného ruchu. Vláda SR bude podporovať podnikanie v oblasti cestovného ruchu a rozvoj miestnych a regionálnych združení v oblasti turizmu ako významného odvetvia národného hospodárstva.“
Príbeh zákona
Podpora cestovného ruchu nebola, napriek dlhoročnej snahe podnikateľov a združení cestovného ruchu, uzákonená až do marca 2010, kedy zákon o podpore cestovného ruchu za Ficovej vlády za všeobecného nezáujmu poslancov (v rozprave počas troch čítaní vystúpila len Magda Vášáryová) parlament schválil hlasmi vtedajšej koalície. Dnešnej vládnej koalícii treba pripomenúť, že vtedy opoziční poslanci SDKÚ, KDH, SMK i jej odídenci do MOST-HÍD, s výnimkou troch poslancov za SDKÚ (Markovič, Pataky a Slafkovský), zaň nehlasovali.
Zákon schválený ešte za Fica mal byť pôvodne účinný už od januára 2011, avšak Radičovej vládna koalícia nepriamou novelou cez zákon o vnútrozemskej plavbe posunula účinnosť zákona na 1. decembra 2011. S takou účinnosťou ráta i aktuálna vládna novela, ktorá pôvodný návrh z obdobia Ficovej vlády len upravuje. Cieľom novely je podľa predkladateľa, ktorým je Figeľovo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, najmä podpora a rozvoj destinačného cestovného ruchu.
Destinačný cestovný ruch
Podľa tohto zákona by mala na Slovensku vzniknúť sieť oblastných združení cestovného ruchu, ktoré by mali tvoriť samosprávy a podnikatelia v cestovnom ruchu, pričom nad nimi by mali vzniknúť tiež krajské združenia cestovného ruchu. Obe úrovne združení by na svoju činnosť dostávali dotácie zo štátneho rozpočtu. Rozpočet oných organizácií by okrem dotácie zo štátneho rozpočtu tvorili príspevky členov – teda miestnych podnikateľov a samospráv, ktoré by prispievali najmä zdrojmi z vyrubenej dane z ubytovania. Dá sa preto očakávať tendencia zvyšovania týchto daní resp. snaha samospráv dotovať príspevky do združení aj z iných „vlastných“ (teda opäť verejných) zdrojov.
Minister Figeľ v rozprave v prvom čítaní k návrhu uviedol, že systém je „postavený na motivačnom princípe pri zachovaní dobrovoľnosti združovania, cieľom je združovať, spájať kľúčové subjekty v cestovnom ruchu: obce, samosprávne kraje, podnikateľské subjekty a štátne inštitúcie. Zákonom sa vytvárajú rámcové a právne podmienky pre vznik, riadenie a systémové financovanie organizácii tzv. destinačného manažmentu.“ Lenže fakt je, že tento zámer u nás už funguje aj bez toho, aby bolo nutné prijímať zákon. Príkladom je Klaster LIPTOV. Ide o združenie cestovného ruchu, ktoré ako tzv. organizácia destinačného manažmentu združuje na Liptove najvýznamnejšie subjekty súkromného sektora spolu s mestami a obcami regiónu. Zakladajúce subjekty sa dohodli na financovaní združenia na základe poplatku za návštevníka, v prípade subjektov súkromného sektora „návštevníka ako prvovstup do strediska cestovného ruchu” a v prípade samosprávy „prenocovaného návštevníka na jej území,” za ktorého bola odvedená i daň z ubytovania. Načo je nám potom vlastne ten zákon?
Najprv zdaníme, potom dotujeme
Podľa doložky vypracovanej predkladateľom by aplikácia tohto zákona prostredníctvom prideľovania dotácií zo štátneho rozpočtu znamenala nové výdavky štátneho rozpočtu v odhadovanej výške 19 mil. eur pre obdobie rokov 2012-2014 (4,5 mil. eur pre 2012, 6,3 mil. eur pre 2013 a 8,1 mil. eur pre 2014), s očakávaním ich každoročného rastu v ďalšom období.
Minister Figeľ v rozprave o zavedení podpory cestovného ruchu ako nového dotačného mechanizmu uviedol, že „my nedotujeme, my vraciame tam, kde je výkon, peniaze, ktoré sú za výkon odvedené vo forme daní. Dávame tým, ktorí dávajú verejnej správe.“S podobnou zvrátenou logikou, že najprv zdaníme, aby sme potom mohli dotovať, sme sa už počas súčasnej tzv. pravicovej vlády stretli. Ministerstvo financií tiež zvažuje, že ak sa mu podarí presadiť zdanenie tichého vína, domáci výrobcovia dostanú kompenzácie formou dotácií. Tu už veru zdravý sedliacky rozum ostáva stáť ďaleko bokom. A čo tak zdaniť aj smrť a príbuzným následne en bloc poskytnúť dotáciu na pohreb nebožtíka?
Dva Spiše
Pri predkladaní návrhu novely minister Figeľ v rozprave argumentoval, že „ďalšou dôležitou úpravou zákona je poskytnúť možnosť obciam združovať sa aj bez toho, aby spolu nevyhnutne katastrálne hraničili. To dovolí spájať sa obciam na území, v ktorých sa nachádzajú turistické atraktivity, s takými obcami, ktoré poskytujú ubytovanie, ubytovacie kapacity.“ Pekne na papieri, horšie v realite.
Územné členenie na osem umelých krajov zdedené z mečiarizmu prináša i neslávne známu absurditu, keď Spišský hrad ako jedna z našich dominánt cestovného ruchu patrí do katastra obce Žehra, ktorá územne patrí do Košického kraja, a Spišské Podhradie, odkiaľ vedie na onen hrad (mizerná) cesta a ktoré preň tvorí základňu s príslušnými (nie vždy práve kvalitnými) službami, patrí do Prešovského kraja. Podľa zákona o podpore cestovného ruchu však „obec môže byť členom len jednej oblastnej organizácie“. Bude zaujímavé sledovať, ako si na Spiši poradia so situáciou, ak sa napríklad Žehra rozhodne stať členom košickej spišskej oblastnej organizácie a Spišské Podhradie sa rozhodne združiť s ďalšími samosprávami prešovskej časti hanebne rozdeleného Spiša. I takéto absurdity prinášajú zbytočné zákony. A tiež hlúpe územné členenie, ktoré nemajú strany odvahu a vôľu zmeniť.
Kde je cesta, tam je ruch
Podnikanie v oblasti cestovného ruchu je len jednou z mnohých podôb podnikania a nie je dôvod zo strany štátu podporovať subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodli podnikať v tejto oblasti tak, ako nie je dôvod, aby štát selektívne podporoval podnikateľov v iných oblastiach. Podnikatelia potrebujú jednoduché a fungujúce podnikateľské prostredie, nie ďalšiu inštitucionalizáciu a dotačnú schému. Kvalita služieb v cestovnom ruchu sa u nás nepozdvihne vďaka plánovaniu a dotáciám, problém je naďalej citeľný v chýbajúcej mentálnej zmene vo vzťahu k zákazníkom.
Minister Figeľ v rozprave na margo spojenia kompetencie dopravy a cestovného ruchu na jeho superministerstve poznamenal: „Kde je cesta, tam je ruch.“ Áno, ale zodpovedajme si otázku, ako vyzerajú štátne a samosprávne cesty, ktorými sa turisti do „destinácií“ na Slovensku dopravujú. Kým bude mať štát pocit, že sa musí do všetkého starať, menej verejných zdrojov ostáva na skutočné priority. A rovnako to platí i o našej samospráve, ktorá by sa mala sústrediť sa na svoje základné funkcie, nie rozširovať donekonečna pole svojho záberu. Kto všade strká nos, nakoniec nič nerobí poriadne.
Zrušiť alebo posunúť účinnosť
Programové vyhlásenie vlády z leta 2010 nepočítalo s tým, že dopady dlhovej a finančnej krízy nie sú zažehnané. Z pohľadu dobrého hospodára by bolo rozumné, aby došlo k prehodnoteniu všetkých existujúcich dotačných mechanizmov. A tiež by stálo za to prijať zásadu, že kým je hospodárenie štátneho rozpočtu deficitné, nemali by sa schvaľovať a uplatňovať žiadne nové dotačné schémy. O rozpočtovej zodpovednosti netreba len rozprávať, patrilo by sa i reálne konať.
Alternatívou je i možnosť odložiť účinnosť zákona až na rok nasledujúci po roku, v ktorom by sa s verejnými financiami hospodárilo nedeficitne. Nešlo by o nič nové – vzťah k deficitu vládna koalícia už použila v prípade dane z pridanej hodnoty, sadzba ktorej je zákonom zvýšená na 20% do doby, kým aktuálny schodok verejnej správy SR neklesne pod 3%. Ak majú občania na daniach platiť viac, bolo by férové, aby štát neprejedal ich dane a neponúkal z cudzieho koláča ďalšie a ďalšie záujmové skupiny.
Autor analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 09/2011.
