Bruselom motivované povinné zjednotenie cien cigariet pomaly vyvoláva ich nedostatok v tých prevádzkach a reštauráciách, kde sa ich cena doteraz pohybovala nad novým zákonom stanovenou úrovňou. Naopak v zariadeniach, kde regulácia viedla k nárastu cien cigariet, podnikatelia začínajú zaznamenávať pokles tržieb, ktorý je odrazom poklesu dopytu. Možno teda pozorovať učebnicový príklad vplyvov cenovej regulácie na trhové správanie.
Postupné miznutie cigariet z reštaurácií, kaviarní a barov v slovenských médiách zväčša nie je vysvetľované ako dôsledok vládnej cenovej regulácie, ale ako dôsledok správania sa „chamti-vých“ podnikateľov, ktorí „nechcú znižovať svoje vysoké marže“ a radšej cigarety vo svojich zariadeniach prestávajú ponúkať. Predstava, že cigarety sa budú aj naďalej predávať všade tam, kde doteraz, pričom jednoducho predajcovia znížia svoje „premrštené“ marže, je naivná. To, že liter džúsu stojí v supermarkete päťkrát menej než v priemernej kaviarni, nie je výsledkom „chamtivosti“ majiteľa kaviarne. I keď v prípade spomínaného džúsu po fyzickej stránke ide o tú istú tekutinu, z hľadiska spotrebiteľa ide o dva rôzne statky: konzumáciou džúsu v kaviarni si spotrebiteľ kupuje možnosť stráviť čas v príjemnom prostredí, s kompletnou obsluhou a úsmevmi personálu. Pri nákupe v supermarkete nápoj nekonzumuje a teda nevyžaduje dodatočné služby. Vynútené „stlačenie“ marže kaviarne by jednoducho viedlo ku krachu menej ziskových prevádzok alebo ku kaviarňam s úbohými službami.
Prípad „pouličné stánky verzus reštaurácie“ v prípade predaja cigariet je analógiou vyššie uvedeného príkladu. Zjednotenie cien cigariet bolo podľa vlády nutné z dôvodu prechodu na nový spôsob výpočtu dane z tabaku. Tento „argument“ samozrejme nemá logiku. Vyžaduje si azda konštrukcia výpočtu dane z piva či minerálnych olejov, aby sa zdaňovaná komodita predávala za rovnakú cenu? A ak by si charakter zdanenia tabaku skutočne vyžadoval zavedenie jednotných cien, bolo by rozumné zavádzať cenovú reguláciu kvôli takto zle nastavenej dani? Určite nie. Dôvod je teda inde: v posadnutosti novodobých sociálnych inžinierov regulovať všetky aktivity, ktoré sú v ich očiach „škodlivé“. Vládou vynútené zjednotenie cien cigariet je v tomto smere viac ako vhodným nástrojom. Nielenže povedie k sťaženému prístupu k tabaku v zariadeniach, ktorých ziskovosť si vyžadovala vyššie než zákonom stanovené marže; je aj prvým krokom k ďalšej regulácii: s jednotnými cenami je omnoho jednoduchšia.
Regulácia cien cigariet je nebezpečná aj pre nás, nefajčiarov. Vláda si ovplyvňovaním dostupnosti tabakových výrobkov privlastňuje rozhodovanie o veciach, ktoré jej v nijakom prípade neprináležia. Zabúda, že v slobodnej spoločnosti majú ľudia právo robiť aj veci, ktoré sú z medicínskeho hľadiska „škodlivé“ a niesť tak osobnú zodpovednosť za dôsledky svojich rozhodnutí.
Martin Thomay
Inštitút pre slobodnú spoločnosť.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 30/2004 dňa 28.7.2004.
