Význam chicagskej ekonomickej školy pre ekonomické myslenie a hospodársku prax v súčasnosti je výrazný. Nie je náhodou, že Chicagská univerzita dominuje Nobelovým cenám za ekonómiu. Zo 61 ľudí, ktorí doteraz túto cenu získali, 25 pôsobilo na tejto univerzite. Desať laureátov bolo na univerzite, keď im bola cena udelená, od Friedmana (1976) po Myersona (2007). Šesť laureátov momentálne na univerzite pôsobí (Myerson, Heckman, Lucas, Fogel, Becker a Coase).
Prvými predstaviteľmi chicagskej školy boli Jacob Viner a Frank Knight. Hlavným predstaviteľom bol Milton Friedman, ktorý na univerzite pôsobil v rokoch 1946-1976. Vtedy ekonomickému mysleniu dominovalo keynesiánstvo, ktore odporúča rozsiahle zásahy vlády do hospodárstva. Friedman naopak bol neúnavným šíriteľom myšlienok slobody, trhového hospodárstva a obmedzenej vlády.
Chicagská škola stojí na princípoch: 1. trhový mechanizmus je najlepší spôsob organizácie; 2. ekonomické myslenie je užitočné pri analýze širokého spektra problémov; 3. ekonomické javy treba analyzovať vedeckými metódami; 4. ekonomická teória musí popisovať reálny svet.
Za hlavné prínosy chicagskej školy pre ekonómiu možno považovať:
– šírenie myšlienok slobody a trhového mechanizmu (najmä prostredníctvom Miltona Friedmana)
– rozširovanie obzorov ekonómie (osobitne prostredníctvom Garyho Beckera a napríklad jeho teórie ľudského kapitálu, ako aj jeho nasledovníkov, napr. Levitta)
– zavedenie kvantitatívnych prístupov do ekonómie (prostredníctvom „The Cowles Commission“)
– zavedenie ekonomických prístupov do analýzy práva (napríklad definovanie významu vlastníckych práv a transakčných nákladov v prácach Ronalda Coaseho)
– vybudovanie modernej finančnej ekonómie (osobitne prostredníctvom teórie portfólia Harryho Markovitza, Black-Scholesovho modelu na oceňovanie opcií, či základného oceňovacieho modelu aktív Roberta Lucasa).
Osobitným odkazom chicagskej ekonomickej školy nielen pre Slovensko je dôraz na slobodné trhy. Za posledné polstoročie sa pohľad na slobodný trh dramaticky zmenil aj vďaka chicagskej škole. Pred 50 rokmi vo svete prevládalo keynesiánstvo a socializmus. Dnes sú najzdravšími hospodárstvami tie, kde je slobodný trh (napr. v Hong Kongu a Singapure). Šírením slobodného trhu sa prehlbuje špecializácia, ktorá zvyšovaním produktivity napomáha rastu životnej úrovne. Globalizácia navyše znižuje schopnosť politikov zasahovať do hospodárstva, čím ďalej upevňuje pozíciu trhov.
Nedávno sme mali na Slovensku socializmus. Dnes vieme, že centrálne plánované hospodárstvo nebolo dlhodobo udržateľné. Ľudia nemali motiváciu byť kreatívni, a tak ich životná úroveň rástla pomaly. Zatiaľ čo kapitalizmus robí ľudí nerovnako bohatými, socializmus ich robí rovnako chudobnými. Pád socializmu a nedávne reformy posunuli Slovensko “chicagským” smerom. Výsledky sa dnes dostavujú.
História nás varuje, že proces globálneho šírenia slobodných trhov je zvratný. Príkladom je nárast protekcionizmu po prvej svetovej vojne, ktorý prispel k depresii 30-tych rokov 20. storočia. Pre ochranu slobodných trhov je dôležité vytvoriť efektívnu záchrannú sieť pre chudobných, sieť zameranú na podporu ich vzdelania a zvyšovať verejné povedomie o užitočnosti slobodných trhov.
Autor je profesor na University of Chicago.
Tento text je abstraktom prednášky, ktorá bola pod týmto názvom prednesená v Bratislave dňa 17. decembra 2007 v rámci cyklu CEQLS, ktorý organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Prezentáciu Ľuboša Pástora nájdete tu (formát PDF).
Ďalšie informácie o prednáške a súvisiace mediálne výstupy nájdete na webstránke KI tu.
