Záznam rozhovoru s Brežnevom spochybňuje Dubčekove tvrdenia o „neexistujúcich” dohodách z Čiernej nad Tisou.
Rokovania v Čiernej nad Tisou sú symbolickým koncom verejného hľadania slobody v socialistickom zriadení i zúfalých snáh komunistických elít prekonať krízu vlastnej ideológie. Práve vstup spriatelených vojsk, o ktorom sa po Čiernej nad Tisou definitívne rozhodlo, zabránil otvorenému konfliktu medzi oboma týmito pohybmi. Navyše nejasné okolnosti predchádzajúce samotnej augustovej traume si zasluhujú rovnakú pozornosť, akej sa trvalo teší jeden z hlavných protagonistov udalostí roku 1968.
Festival monológov?
Dvojstranná schôdza Politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v Čiernej nad Tisou trvala od 29. júla do 1. augusta.
V slovenskej literatúre je hodnotená ako pokus Alexandra Dubčeka a spol. presvedčiť Leonida Iľjiča Brežneva, a s ním ostatných súdruhov, o socialistickej správnosti vývoja v Československu. Pričom jediným výsledkom bola dohoda o ďalšom stretnutí v Bratislave. (Tá sa uskutočnila 3. 8. 1968 a na nej bola prijatá kontroverzná Brežnevova doktrína legitimizujúca následnú intervenciu.)
Samotný Dubček podľa svojich memoárov si v Čiernej kládol za úlohu obhájiť politiku reforiem a rozptýliť obavy z kontrarevolúcie. Poprel, že by sa uzavreli konkrétne dohody o ďalšom vývoji v Československu.
Koľko hláv, toľko názorov
Opačný dojem vyvoláva zápis zo stretnutia vedúcich straníckych a vládnych predstaviteľov Bulharska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a Sovietskeho zväzu, ktoré sa konalo 18. augusta 1968 v Moskve. Na nej Brežnev hovorí, že boli dohodnuté viaceré systémové a personálne zmeny v Československu. ÚV KSČ znovu zavedie autocenzúru, zamedzí činnosť nezávislých organizácií ako K 231 (Klub bývalých politických väzňov), či KAN (angažovaní nestraníci).
Ďalej, že Kriegel – predseda Národnej fronty, Císař – tajomník ÚV a Pelikán – predseda Výboru pre záležitosti televízie, budú uvoľnení zo svojich funkcií. Na záver vyjadruje Dubčekovu prosbu, aby „sa na plenárnych zasadaniach nehovorilo o tom, čo bolo dohodnuté o kádrových zmenách“.
Tvrdenie a tvrdenie
Po páde socializmu prenikli na denné svetlo dokumenty, ktoré znova k téme Čierna nad Tisou priradili otázniky. Konkrétne prepisy telefonických rozhovorov medzi Brežnevom a Dubčekom z 9. a 13. augusta. Prepis z 13. augusta uvoľnil 1994 šéf ruskej archívnej správy Rudolf Pikhoy a boli uverejnené v edícii CNN COLD WAR. (dostupný v angličtine napríklad na www.radio.cz/en/article/43912 alebo na www.gwu.edu/~nsarchiv/nsa/publications/DOC_readers/psread/doc81.htm)
Dubček vo svojich memoároch spomína telefonát z 13. augusta. V ňom vraj Brežnev vyjadril len svoje znepokojenie nad tým, že sa neplní Bratislavská dohoda. „… Počas rozhovoru neurobil ani priame, a ani iné narážky na neexistujúce ‘dohody’ z Čiernej nad Tisou, ktoré potom prednášal pred ‘päťkou’ v Moskve. Vedel, že je to rozprávka.“ (Nádej zomiera posledná, 1993).
Nakoniec len otázky
Podľa dostupného prepisu však priame narážky Brežnev naozaj robil. Čo je však ešte prekvapujúcejšie, sú Dubčekove odpovede, ktorými žiadne rozprávky nevyvracal, ale konkrétne a otvorene o dohodách hovoril.
Napriek 40–ročnému odstupu od vstupu vojsk úlohy oboch hlavných aktérov nie sú objasnené. Na jednej strane, ak sú uvedené dokumenty pravdivé, čo tým Dubček sledoval?
Naozaj žil v presvedčení, že môže ruského medveďa ťahať za chvost? Prípadne, chcel dotiahnuť svoje sľuby do konca a len čakal na príhodnú chvíľu? (Tejto teórii nahráva skutočnosť, že sa blížil zjazd KSČ.) Na druhej strane, akú motiváciu na nekonečné dohadovanie a pripomínanie mal Brežnev? Akú hrala Pražská jar úlohu v mocenskom boji o najvyšší Kremeľský post?
Nech už sú odpovede akékoľvek, pred ich hľadaním treba spraviť prvý krok. Prestať si stavať piedestály, ktoré možno raz pravda zosmiešni.
Ako sa dohodli
Úryvky z telefonického rozhovoru medzi Dubčekom a Brežnevom, ktorý sa uskutočnil 13. augusta 1968.
Brežnev: „Opäť sa k tebe obraciam s obavou, čo sa týka médií v tvojej krajine, pretože nielen nesprávne opisujú naše konferencie v Čiernej nad Tisou a Bratislave, ale aj stupňujú svoje útoky proti zdravým silám… existuje veľa dôvodov považovať tuto vyvíjajúcu sa situáciu za porušenie dohody dosiahnutej v Čiernej nad Tisou. Mám na mysli dohodu, ktorú sme ja a ty urobili počas diskusií nás dvoch, tak isto, ako dohodu, ktorú sme prebrali počas rokovaní Osmy.“
Dubček: „… Nie sme schopní obnoviť poriadok v činoch médií v jednom či dvoch dňoch.“
Brežnev: „Ale už oveľa viac času ako dva-tri dni uplynulo a úspech v tejto veci závisí od tvojej ochoty urobiť rozhodujúce kroky… Toto sa týka hlavne bodu, na ktorom sme dosiahli konkrétnu dohodu v spojení s úlohou Pelikána, a povedali sme, že je nevyhnutné ho prepustiť. … Vyriešiš ich pozitívne tak, ako sme sa dohodli…?“
(Dubček dáva vyhýbavú odpoveď, že to závisí od rozhodnuti pléna)
Brežnev: „… Chcem sa ťa priamo opýtať, Saša, čo týmto sleduješ? Čo mi z tohto vychádza, je, že nás klameš! …“
Dubček: „Leonid, ak by si mohol vidieť, ako boli tieto veci pripravované teraz v ústrednom výbore, nehovoril by si takto. Sľúbili sme, že vyriešime tieto veci a robíme všetky potrebné kroky…“
Brežnev: „Čo ma najviac trápi, je, že si neprepustil tých troch, na ktorých sme sa dohodli, že ich prepustíš… Ak si úprimne presvedčený, že musíš prepustiť Císařa, Kriegla a Pelikána…“
Dubček (na konci): „Ešte raz ti potvrdzujem, že neodmietam splniť dohodu, ktorú sme spravili v Čiernej nad Tisou. Celá otázka je o tom, koľko času budeme mať na splnenie týchto otázok, pretože žiadny konkrétny časový rozvrh v našej dohode nebol špecifikovaný…“
Autor je historik.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 21. augusta 2009.
