Od 1. mája budúceho roku bude na Slovensku platiť jednotná cena cigariet. Toto narušenie princípov slobodného trhu je ďalším z darčekov Európskej únie. Cenu nebude určovať štát, ale výrobca. Medzi súčasným európskym a prednovembrovým, reálnym socializmom predsa len ešte nejaké rozdiely ostávajú. Aspoň zatiaľ.
Zatiaľ stačí, že krabička rovnakých cigariet tej istej značky sa bude musieť predávať za rovnakú cenu vo všetkých predajniach na celom území krajiny. Vyplýva to z návrhu nového zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý nedávno schválila vláda a ktorým sa onedlho bude zaoberať parlament.
V niektorých prípadoch sa fajčiari asi potešia, napríklad pri kúpe cigariet v reštauráciách a pohostinstvách. Je pravdepodobné, že centrálne stanovené ceny tam budú nižšie a do určitej miery sa priblížia k tým z kioskov. Fajčiari sa na druhej strane nepotešia, keď budú nakupovať cigarety napríklad práve v kioskoch za vyššie ceny ako dnes. Hlavným problémom je však otázka, prečo by niečo také ako jednotná cena cigariet malo vôbec existovať. Prečo by cena nemala byť aj v tomto prípade vecou ponuky a dopytu, slobodného vzťahu predávajúceho a kupujúceho? Prečo krabička cigariet musí stáť rovnako v reštaurácii luxusného hotelu i v staničnom bufete, v centre Bratislavy i v malej obci na východnom Slovensku? Prečo chceme zobrať predajcom možnosť, aby do ceny cigariet premietli rozdielne náklady, kúpnu silu miestnych obyvateľov či vlastnú obchodnú stratégiu? Prečo chceme obchodníkom zobrať možnosť kompenzovať menej výhodnú polohu nižšou cenou? A prečo chceme brať možnosť výberu tým zákazníkom, ktorí sú kvôli nižšej cene ochotní cestovať hoci na druhý koniec mesta?
Ministerstvo financií argumentuje zjednodušením výberu spotrebnej dane z tabakových výrobkov a snahou obmedziť priestor pre daňové úniky. Je také zdôvodnenie opodstatnené? Rozhodne nie. Voľná tvorba cien je jedným zo základov trhového hospodárstva, teda dobrovoľných vzťahov medzi konkrétnymi ľuďmi. Ak by vláda chcela čo i len zvažovať vstup do akejkoľvek ceny, mala by mať na to mimoriadne závažné a výnimočné dôvody (napríklad vojnový stav).
Téza o obmedzení priestoru pre daňové úniky takým vážnym dôvodom, ktorý by legitimizoval zásah do voľnej tvorby cien, určite nie je. A spotrebná daň sa vyberá aj z liehu, vína a piva. Čaká nás aj jednotná cena borovičky? Dosť možné. Tendencia regulovať je totiž v EÚ silná a neobmedzuje sa len na tabak.
V normálnych pomeroch by teraz nasledoval parlamentný stret priaznivcov slobodného trhu a štátnej regulácie. Nedôjde k nemu. O všetkom je vopred rozhodnuté. Chce to totiž od nás EÚ. Strata možnosti suverénne rozhodovať a faktické umŕtvenie politickej diskusie o niektorých témach je ďalšou podobnou črtou dneška so systémom, v ktorom sa ceny stanovovali centrálne.
Ondrej Dostál
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 48/2003 dňa 26.11.2003
