Hádanka, ako bude rozdelených vyše štyristo miliárd korún, ktoré na Slovensko pritečú z rozpočtu EÚ prostredníctvom eurofondov v najbližšej sedemročnici z rozpočtu EÚ, je už vyriešená. Podľa stratégie, ktorú schválila vláda v máji 2006, najväčší balík peňazí bude smerovať na spolufinancovanie projektov v oblasti infraštruktúry a takzvanej znalostnej ekonomiky.
Vláda určila tiež ministerstvá, ktoré budú riadiť jednotlivé operačné programy a budú tak zodpovedné za prerozdeľovanie eurofondov smerom ku konečným prijímateľom v regiónoch. Za zmienku však stojí fakt, že v spomínanom rozhodnutí vlády sa ako riadiaci orgán žiadneho zo schválených operačných programov nespomína ministerstvo hospodárstva. Ba ani podľa skorších verzií vládnej stratégie ním nemalo byť. Je zarážajúce, že hoci nič nenasvedčovalo tomu, že by ministerstvo hospodárstva malo byť riadiacim orgánom a pripravovať operačný program na roky 2007 – 2013, i tak sa rezort pokúšal obstarať si služby expertov v oblasti eurofondov, a to prvýkrát už počas minulého roka, ešte za ministrovania Pavla Ruska (ANO). Už v tej dobe malo ministerstvo záujem o služby externých expertov pri programovaní eurofondov, pričom hodnota obstarávaných služieb sa predpokladala „len“ na 75 miliónov (vrátane DPH). Zmluva sa však neuzavrela, keďže verejná súťaž bola zrušená, pretože ani jeden z troch zúčastnených uchádzačov nesplnil podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.
.časová tieseň?
No zmienená neúspešná verejná súťaž neskôr poslúžila ministerstvu hospodárstva ako základ na vyhlásenie novej súťaže, pričom oslovené boli práve tie subjekty, ktoré nesplnili podmienky v predošlej súťaži. Medzi nimi i spoločnosť Deloitte Audit, s.r.o., ktorá sa tak nakoniec stala víťazom tejto „staronovej“ súťaže. Ministerstvo hospodárstva, už pod vedením Jirka Malchárka (Nádej, ex-ANO), však pri verejnom obstarávaní použilo neslávne známu metódu rokovacieho konania bez zverejnenia, ktorá je všeobecne považovaná za najmenej transparentnú. V odôvodnení použitia tejto metódy sa od ministerstva hospodárstva ako zadávateľa dozvedáme, že táto „služba bola obstaraná po neúspešnej verejnej súťaži a z dôvodu časovej tiesne vyplývajúcej z nevyhnutnosti obstarania služby do termínu, ktorý sa nedal uskutočniť inými postupmi obstarania.“ Časová tieseň však pôsobí veľmi nevierohodne, keďže Malchárkov rezort nemal žiaden konkrétny termín a ani mandát od vlády, na základe ktorého by bolo nevyhnutné obstarávať externých expertov na prípravu operačného programu. Navyše, ako je možné, že viaceré ďalšie ministerstvá, s ktorými vláda pri prerozdeľovaní eurofondov v budúcnosti ráta, sa do obstarávania až tak nehrnuli a začali sa o služby expertov uchádzať v rámci obstarávania až v ostatných týždňoch? Vari pre ne „časová tieseň“ neplatí?
.nepotrebný dokument
Minister hospodárstva Jirko Malchárek však napriek všetkému už vo februári 2006 podpísal rámcovú zmluvu s Deloitte Audit, s.r.o., na základe ktorej uvedená spoločnosť začala pomáhať ministerstvu pri zabezpečení „účinného programovania operačného programu v pôsobnosti ministerstva hospodárstva na roky 2007 – 2013“. No nejde o žiadnu charitu, spoločnosť si za svoje služby mieni vyúčtovať spolu až takmer 160 miliónov korún (vrátane DPH). A to všetko za prípravu jedného dokumentu, ktorý nik nepotrebuje a nebude sa v danej podobe vôbec realizovať.
Minister Malchárek sa pritom poponáhľal a v priebehu marca až začiatku mája už stihol podpísať dvanásť čiastkových zmlúv, na základe ktorých rezort hospodárstva vyplatí Deloitte Audit, s.r.o. vyše 60 miliónov korún. Na porovnanie dodajme, že príprava vládnej stratégie, ktorá má byť najdôležitejším koncepčným dokumentom pre čerpanie fondov na najbližších sedem rokov (takzvaný Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013), stála daňovníkov „len“ približne 19 miliónov korún. Rezort hospodárstva neobstarával služby expertov pre oblasť eurofondov prvýkrát. V rokoch 2002 – 2006 uzavrelo ministerstvo okrem spomínaného kšeftu pre Deloitte Audit, s.r.o. i ďalších 25 zmlúv s externými dodávateľmi služieb, spolu za necelé 3 milióny korún. V žiadnej z nich sa však cena za objednávané služby nevyšplhala nad 200 000 korún, čo ministerstvu umožňovalo podľa zákona o verejnom obstarávaní zákazky objednať priamym zadaním vybraným firmám. A zrazu, pár mesiacov pred voľbami, ministerstvo začalo obstarávať za desiatky miliónov…
.deloitte či Cassovia
Zaujímavo vyznieva i pohľad na zloženie expertov, ktorí tvoria tím víťazného Deloitte Audit, s.r.o. Napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva sa správa obštrukčne a netransparentne a odmietlo zverejniť viac než len ich mená, i na základe týchto kusých informácií je možné získať istý obraz. Jadro expertného tímu Deloitte Audit, s.r.o. totiž tvoria ľudia, ktorí sú spätí s viacerými spoločnosťami, sídliacimi vKošickom vedecko-technickom inkubátore a sústredenými okolo firmy Cassovia BIC. Tá sa predstavila širokej slovenskej verejnosti v auguste 2005, keď vyšlo najavo, že na jej účet bolo za mimoriadne nejasných okolností presunutých vyše 1,5 miliardy korún z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP), ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. Peniaze, ktoré mali slúžiť na financovanie programu rizikového kapitálu, boli firme Cassovia BIC, údajne personálne prepojenej i s vtedajšou ANO, poukázané ešte za ministrovania Pavla Ruska. Spolu s kauzou zmenky stáli predsedu ANO post ministra a podpredsedu vlády a znamenali odchod ANO do opozície. A dnes už možno povedať, že zrejme i do zabudnutia.
.milióny von oknom
Ako je vidieť, ani zmena ministra (Rusko odišiel, prišiel Malchárek), ani výmena panovania jednej kvázi liberálnej značky za inú (ANO za Nádej), nič nezmenila na manieroch, ktoré vládnu na ministerstve hospodárstva. Naďalej sa správa nehospodárne a netransparentne vyhadzuje peniaze z našich daní doslova von oknom. To všetko sa, bohužiaľ, deje bez väčšieho záujmu verejnosti. Neangažuje sa ani premiér Dzurinda, ktorý nekompromisne zosadil z kresla ministra Františka Tótha, okupujúceho spolu s Jirkom Malchárkom posledné miesta kandidátky strany Nádej, ktorú spolu založili.
Tóth musel z vlády odísť v dôsledku toho, že minul niekoľko stotisíc korún z rozpočtu rezortu kultúry na rozoslanie „agitačného“ listu učiteľom. O to viac by sa žiadalo, aby sa podobné princípy zosobnenia zodpovednosti nekompromisne uplatňovali i v prípade, keď sa mrhá desiatkami miliónov z verejných zdrojov, teda z našich daní.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 24/2006 dňa 12. júna 2006.
