Napriek tomu, že dnes už vieme akú dôležitú úlohu zohral Smith v redukcii chudoby a masívnom ekonomickom raste, ktorého výsledky žneme stovky rokov po jeho smrti, Smith by sa v čase svojej smrti sťažka označil za velikána. V čase jeho smrti bol kapitalizmus len na počiatku svojho fungovania a väčšina ľudí stále žila v extrémnej chudobe. Smithove myšlienky v niektorých krajinách akceptovali až 200 rokov po jeho smrti. Ako človek, ktorý strávil veľkú časť svojho života na univerzite učením morálnej filozofie by sa Smith skôr označil za niekoho, kto mal úprimný záujem pomôcť spoločnosti pričom svoje predstavy o fungovaní spoločnosti podrobne popisuje v jeho dvoch veľdielach. Každopádne, keby sa Adam Smith reinkarnoval, pravdepodobne by vedel zhodnotiť mnohé aspekty spoločnosti ktoré zahŕňajú témy ako situáciu chudobných ako aj zvyšku spoločnosti, úlohu ekonómie ako vedného odboru, úlohu štátu v spoločnosti a nakoniec aj to, aké by sme mali mať ciele pre budúcnosť.
Zo Smithových diel vieme, že práve chudobní boli skupinou ľudí ku ktorým Smith prechovával najvrelejšie sympatie a práve schopnosť voľného trhu zlepšiť situáciu chudobných považoval za tú najdôležitejšiu. V oboch Smithových veľdielach nájdeme viacero pasáži kde Smith sympatizuje s chudobnými a kladie dôraz na zlepšenie ich situácie pričom aj za svojho života minul Smith veľkú časť svojho majetku na pomoc chudobným. Smith ako učiteľ morálnej filozofie bol pravdepodobne vnútorne silno presvedčení, že chudobní ľudia si žiť v dostatku pričom túto myšlienku najlepšie vystihuje pasáž z Bohatstva národov: „Žiadna spoločnosť nemôže byť prosperujúca a šťastná, ak je väčšina jej členov chudobná a nešťastná. Okrem toho je spravodlivé, aby tí, ktorí živia, odievajú a ubytovávajú celý ľud, mali taký podiel na produktoch takej často ich vlastnej práce, aby boli sami dostatočne dobre živení, oblečení a ubytovaní.“[1]
A práve zlepšenie situácie chudobných by bolo tým, čo by Smitha najviac potešilo. Kým na konci 18. storočia žilo viac než 90% svetovej populácie v chudobe, dnes v extrémnej chudobe žije menej než 9% svetovej populácie. Extrémna chudoba pritom na konci 18. storočia znamenala niečo iné než dnes. V čase keď Smith žil, extrémna chudoba bola všadeprítomná a mala závažné efekty na životy ľudí, pričom tým najviditeľnejším bol nízky vzrast ľudí a nízky priemerný vek dožitia. Ako píše Angus Deaton vo svojej knihe: „Malí robotníci v 18. storočí boli v skutočnosti uväznení vo výživovej pasci; nemohli veľa zarábať, pretože boli fyzicky veľmi slabí, a nemohli sa dostatočne najesť, pretože bez práce nemali peniaze na nákup jedla.“[2] Iný anglický autor zas v roku 1754 napísal: „Roľníci vo Francúzsku majú ďaleko od blahobytu, nemajú ani na nevyhnutné živobytie; je to plemeno mužov, ktorí začínajú chátrať ešte pred štyridsiatkou.“[3] Smith by teda ťažko rozumel snahe niektorých ľudí romantizovať históriu a ospevovať to, že kedysi ľudia žili pomalšie a v súlade s prírodou. Keďže Smith definoval skupinu chudobných relatívne široko, môžeme konštatovať, že by bol situáciou v ktorej žije väčšina svetovej populácie nadšený. Veľká väčšina svetovej populácie má dnes nielen dostatok jedla no zároveň aj aspoň nejaké vzdelanie a majetok. Smith by mohol považovať svoj hlavný cieľ za z väčšej časti splnený pričom v najchudobnejších krajinách je chudoba spôsobená zvyčajne devastačnými štátnymi zásahmi do ekonomiky a extrakciou bohatstva štátom a nie nefunkčnosťou voľného trhu.
Dnešná doba praje aj tým bohatším. Počet milionárov a miliardárov rastie každým rokom a možnosti podnikania či práce sú najširšie aké kedy boli. Kritici Smithovi vyčítajú, že nevidel podnikateľa ako inovátora, ale iba ako manažéra danej firmy. Až neskôr Joseph Schumpeter a ďalší Smithovi nasledovníci dotvorili mozaiku a kompletne vysvetlili rolu podnikateľov v spoločnosti. Podobne ako väčšina intelektuálov a akademikov, aj Smith prechovával najmä negatívne pocity smerom k bohatým. Najmä bohatých obchodníkov vnímal ako špekulantov ktorí sa snažia formovať monopoly či kartely a dostať ceny na najvyššiu možnú úroveň. Ako uviedol vo svojom diele: „Naši obchodníci a priemyselníci sa sťažujú na negatívne účinky vysokých miezd, ktoré zvyšujú ceny, a tým znižujú predaj ich tovaru doma aj v zahraničí. Nehovoria nič o negatívnych účinkoch vysokých ziskov“[4]. Smith by však pravdepodobne nemal problém odpozorovať to, ako podnikatelia prichádzajú s inováciami a zastávajú tým nenahraditeľnú rolu v spoločnosti. Na konci 18. storočia bolo nepochybne oveľa ťažšie všimnúť si túto funkciu podnikateľov vzhľadom na malé množstvo inovácií a nových vynálezov v tej dobe. Práve rozsah možností podnikania a práce v dnešnej dobe by Smith nepochybne ocenil.
Ekonomická veda je jednou z mladších vied a za jej zakladateľa sa považuje práve Adam Smith. Odkedy bolo vydané dielo Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov, ktoré je akousi bibliou ekonomickej vedy bolo vydaných nespočetne veľa kníh o ekonómií. Dnes sa venujú ekonomickej vede desaťtisíce akademikov a výskumníkov. Napriek rozširovaniu ekonometrie a prepájaniu ekonómie a matematiky ostáva ekonómia v prvom rade spoločenskou vedou. Vo svojich dielach Smith kombinuje normatívnu ekonómiu s filozofiou a verejnou politikou a teda by ho nepochybne zaskočila ekonometria a celkovo previazanie matematiky s ekonómiou, či existencia odborov ako bioekonómia. Smith by bol určite potešený tým, že ekonomická veda napreduje rýchlo vpred a venuje sa jej profesionálne veľké množstvo ľudí. A hoci Smith ekonómiu ako vednú disciplínu založil, nevyhol sa viacerým chybným teóriám a predpokladom z ktorých najzávažnejším, dnes už vyvráteným predpokladom je, že ľudia sú akýmsi druhom Homo oeconomicus, teda dokonale racionálny a informovaní. Smitha by nepochybne zaujímalo fungovanie behaviorálnej ekonómie ako dôležitého odvetvia ekonomickej vedy keďže práve behaviorálni ekonómovia vyvrátili Smithovu predstavu o človeku ako o dokonale racionálnom a informovanom.
Jednou z hlavných čŕt Smithových prác je jeho nedôvera voči vláde a štátu. Smith písal svoje diela v čase, keď väčšine krajín Európy vládli absolutistickí králi a Veľká Británia bola svetlou výnimkou v podobe krajiny kde mal následkom Slávnej revolúcie najväčšiu moc parlament, a ktorej ekonomické inštitúcie boli relatívne inkluzívne. Štáty v tejto dobe však poskytovali oveľa menej služieb občanov oproti dnešku a v niektorých krajinách ich rola v ekonomike bola menšia než dnes. Napríklad vo Švédsku po reformách navrhnutých kňazom a politikom Andersom Chydeniusom bola úloha štátu v ekonomike obmedzená a mnohé spiatočnícke regulácie zrušené. Smith nepovažoval súkromný trh za dokonalý a argumentoval že štát by stále mal mať armádu či súdnictvo. Štát však podľa Smitha nemal riadiť ekonomiku a zasahovať do nej nad rámec nutného minima. Neviditeľná ruka trhu bola podľa Smitha oveľa efektívnejšia než akýkoľvek model centrálneho riadenia ekonomiky a redistribúcie bohatstva. Smith odporoval predstavám o tom, ako skupina vládnych úradníkov je schopných naplánovať fungovanie ekonomiky a riadiť ekonomiku v mene spoločného blaha. Ako v jednej prednáške uviedol: „Všetky vlády… ktoré sa snažia zastaviť vývoj spoločnosti v určitom bode vývoja sú neprirodzené, a aby sa udržali pri moci musia byť utláčateľské a tyranské“[5].
Práve rozpor medzi úspechmi voľného trhu a inkluzívnych finančných inštitúcií na jednej strane, a klesajúcou dôverou verejnosti v myšlienky voľného trhu na strane druhej by Smitha určite zmiatol. Voľný trh sa ukázal ako najlepšou stratégiou pre rast ekonomiky a redukciu chudoby. Snahy antikapitalistov vyvrátiť tieto fakty narážajú na výpovedné príklady viacerých krajín ktoré po zmene režimu zo socialistického na kapitalistický rástli raketovým tempom. Najznámejším príkladom takéhoto raketového rastu je Čína, rozhodne nie je však jediným príkladom. Pred 30 rokmi bol Vietnam jednou z najchudobnejších krajín sveta s ročným HDP per capita vo výške 185 dolárov a 79,7% obyvateľov žijúcich v chudobe. Po kapitalistických reformách ktoré umožnili ľuďom podnikať a premenili Vietnam na trhovú ekonomiku nastali dekády rastu a dnes v chudobe žije už len 5% vietnamského obyvateľstva pričom ročný HDP per capita sa zvýšil dvadsaťnásobne na 3756 dolárov ročne. Hoci ekonomický rast je možný v súlade s teóriami Darona Acemoglu a Jamesa Robinsona aj pod extraktívnymi ekonomickými inštitúciami, takýto rast bude len krátkodobý a skôr či neskôr dosiahne daná ekonomika zlomový bod ktorý môže viesť ako napríklad v prípade Sovietskeho zväzu k jej zrúteniu.
Niektorí Smithovi kritici argumentujú, že príklady škandinávskych sociálnych demokracií vyvracajú jeho myšlienky o potrebe minimalizácie štátnych zásahov. Keď sa však pozrieme bližšie na ekonomický rast škandinávskych krajín a vznik týchto sociálnych štátov, zistíme že len potvrdzujú správnosť Smithovho prístupu. Ako uvádza Johan Norberg[6] vo svojej eseji „Ako laizess-faire spravilo Švédsko bohatým“, v prípade Švédska zbohatnutie nastalo dôsledkom liberalizácie ekonomiky a podpore inkluzívnych ekonomických inštitúcií. V roku 1950 keď už Švédsko bolo bohatou krajinou boli dane vo Švédsku nižšie než inde v Európe a verejný sektor bol malý. Smith by mohol Švédsko a jeho zbohatnutie považovať za ďalší príklad potvrdzujúci správnosť jeho teórií. Smith by teda vedel skonštatovať, že jeho neviditeľná ruka dosiaľ nebola prekonaná, a že mal pravdu v tom ako dosiahnuť ekonomický rast. O to viac by bol pravdepodobne prekvapený, koľko ľudí podporuje a volí politikov, ktorí chcú zvýšiť úlohu štátu v ekonomike a čoraz viac zasahovať do života bežných ľudí. Smith by vedel len skonštatovať, že mnoho ľudí nerozumie ani základným princípom ekonómie a dúfa v to, že vládni úradníci vyriešia všetky ich problémy a zabezpečia že ekonomika bude fungovať ako švajčiarske hodinky.
Pri pohľade na pokrok, ktorý ľudstvo urobilo či už v sfére ekonomickej či spoločenskej by mal Smith mnoho dôvodov na radosť. Implementácia jeho myšlienok zredukovala chudobu na historické minimum a zabezpečila ľuďom obrovské množstvo možností, ktoré môžu využiť. Nikdy v histórií ľudia neboli bohatší, zdravší a vzdelanejší. To čo by ho nepochybne sklamalo je to, že mnoho ľudí podporuje zvýšenie úlohy štátu v ekonomike či priamo zrušenie voľného trhu. Pre tohto škótskeho velikána by bolo ťažké pochopiť ako je možné, že mnohí ľudia podporujú politikov, ktorých sľuby sa nelíšia od sľubov tých, ktorí spôsobili svojimi škodlivými zásahmi do ekonomiky len hladomory a mizériu. Smith by mohol nadobudnúť dojem, že ľudia sa nie sú schopní poučiť zo svojich chýb, a sú predurčení ich zopakovať.
Smithovou hlavnou radou by bolo to, aby sme nezanevreli na voľný trh a snažili sa o zníženie úrovne regulácie a byrokracie na nutné minimum. Poradil by nám, aby sme sa poučili z histórie a nesnažili sa zopakovať príklad mnohých nešťastných krajín, ktoré sa o nefunkčnosti socializmu museli presvedčiť na vlastnej koži, či odmietli pridať sa k zástupu stagnujúcich krajín, v ktorých nevhodné štátne zásahy do ekonomiky a preregulovanie brzdí ekonomický rast. Jeho ďalšou radou by bola rada neuveriť v to, že ekonomika sa dá dokonale naplánovať a potrebuje len schopného „architekta“, ktorý vytvorí dokonalý plán. Smith by tiež zdôraznil potrebu používania vlastného rozumu a kritického myslenia pri voľbách a pripomenul by nám tiež, že nemôžeme bezhlavo dôverovať sľubom a vyhláseniam politikov. A ak by sa Smith naozaj reinkarnoval, je veľmi pravdepodobné, že práve on by sa stal tvárou boja proti populizmu a etatizmu. A vzhľadom na nedávne udalosti možno skonštatovať že je škodou, že tieto úvahy ostanú už navždy na teoretickej úrovni.
Autor je študentom Gymnázia Jura Hronca. Esej sa umiestnila na 3. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2023.
[1] Dr. Dr. Rainer Zitemann, 300. výročie narodenia Adama Smitha: Trhové hospodárstvo je jedinou ndejou chudobných na zlepšenie ich situácie, dostupné online: https://www.iness.sk/sk/300-vyrocie-narodenia-adama-smitha-trhove-hospodarstvo-je-jedinou-nadejou-chudobnych-na-zlepsenie
[2] Deaton, Angus. The great escape, University Princeton Press. Princeton a Oxford, 2013, s.92
[3] Braudel, Fernand, The structure of everyday life, civilization and capitalism 15.-18. century, William Collins Sons & Co Ltd. London, 1985, s. 91-92
[4] https://www.iness.sk/sk/300-vyrocie-narodenia-adama-smitha-trhove-hospodarstvo-je-jedinou-nadejou-chudobnych-na-zlepsenie
[5] https://www.iness.sk/sk/300-vyrocie-narodenia-adama-smitha-trhove-hospodarstvo-je-jedinou-nadejou-chudobnych-na-zlepsenie
[6] Dostupné online: https://www.iness.sk/sk/stranka/9973-Ako-laissez-faire-spravilo-Svedsko-bohatym
