Odpadové hospodárstvo na Slovensku výrazne ovplyvňujú pravidlá, ktoré nastavila vláda. Ak by nakladanie s odpadmi bolo ponechané na „voľnú ruku trhu“, trh zhodnocovania odpadov by bol oveľa menší a obmedzený len na niektoré komodity.
Keďže sa však vlády v Európskej únii rozhodli stimulovať zhodnocovanie odpadov, museli vytvoriť pravidlá motivácie a financovania celej činnosti. Po niekoľkých rokoch uplatňovania odpadovej politiky sa však zdá, že tieto pravidlá sú vládou nastavené chybne. Pozrime sa na niekoľko dôsledkov a hľadajme odpoveď na otázku, čo by mala urobiť vláda.
Obce a zhodnocovanie odpadu
Približne 250 väčšinou menších obcí zatiaľ nezaviedlo separovaný zber, pričom od januára je to ich zákonná povinnosť. Hlavným dôvodom nesplnenia zákonných požiadaviek je najmä vysoká nákladnosť separácie pre menšie obce. Jednotkové náklady na obyvateľa rastú totiž práve s klesajúcim počtom obyvateľov a nedostupnosťou terénu. V týchto obciach žije navyše väčší podiel dôchodcov, teda obyvateľov s nižším príjmom. Osobitným problémom je manažovanie separácie odpadu v malých obciach, ktoré často zamestnávajú len starostu na čiastkový úväzok.
Práve tu sa prejavuje jedna z nevýhod veľkého počtu samospráv, nakoľko pri centralizovanejšej správe mohli byť náklady prenesené rovnomernejšie na všetkých obyvateľov jednej municipality. Vláda síce vynútila od občanov povinnosť separovať odpad, nedocenila však skutočnosť, že práve tento povinný výdavok je najvyšší pre obyvateľov najmenej dostupných oblastí.
Ako problém vyriešiť? Najrozumnejšou z možností by bola reforma územnej samosprávy, ktorá by viedla k zlučovaniu obcí do väčších municipalít. Na nevýhody rozdrobenej územnej samosprávy upozorňujú už niekoľko rokov aj výrobcovia a dovozcovia elektrozariadení, nakoľko tí sú taktiež viazaní na úzku spoluprácu s obcami.
Obce a poplatky za odpad
Financovanie nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom je prenesené na zodpovednosť samospráv, ktoré by mali rozpočtovať nakladanie s odpadmi z príjmov z miestneho poplatku od občanov. V skutočnosti však vybrané príjmy z poplatku v samosprávach nepokrývajú náklady na služby nakladania s odpadmi, bývajú teda rozpočtovo deficitné a sú spolufinancované i z iných príjmov obcí a miest.
Osobitným problémom je vôľa samospráv uzatvárať výhodné zmluvy so zberovými spoločnosťami. V tomto prípade však ostáva zodpovednosť na občanoch, aby dôsledne kontrolovali obsah zmlúv, ktoré obce so zberovkami uzatvárajú. Na toto si budú musieť obce dávať pozor, nakoľko Európsky súdny dvor v januárovom rozsudku vo veci žaloby Európskej komisie proti Nemecku objasnil, že aj v oblasti odpadového obstarávania platí bez obmedzení povinnosť dodržiavať postupy verejného obstarávania. Na ťahu je teda najmä samospráva. Príkladom môže byť spôsob obstarávania v Šali, ktorá elektronickou aukciou dospela k uzatvoreniu zmluvy, vďaka ktorej ušetrila minulý rok vyše 215 tis. eur.
Obce a Recyklačný fond
V roku 2002 vznikol Recyklačný fond a vláda reprezentovaná ministerstvom životného prostredia mu udelila dotačné pravidlá, na základe ktorých mal fond prispievať do rozpočtu obcí na separovanie odpadu časťou zo svojich príjmov. Tento úmysel bol však celkom zbytočný a dôsledky sú neefektívne. Údaje z publikovaných výročných správ fondu sú totiž nekompromisné: v rokoch 2003 až 2008 bola z fondu vyplatená na základe nárokovateľných žiadostí obcí o príspevok podľa § 64 zákona o odpadoch celková suma 259,8 mil. korún. Tieto prostriedky sú poskytované ako príspevok za preukázanie separácie a zhodnotenia odpadov, takže obce, ktoré neseparujú, nedostávajú nič. Ak však uvážime, že do procesu separácie je dnes už zapojená výrazná väčšina obyvateľov, tak to znamená, že Recyklačný fond prispel každý rok priemerne na obyvateľa sumou nižšou ako 20 korún (pri jednoduchom prepočte na počet obyvateľov SR to vychádzalo len na 8 korún na osobu). Bežná sadzba poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad sa však pohybovala v rozmedzí 500-600 korún ročne, to znamená, že aj v optimistickom odhade Recyklačný fond navýšil rozpočty samospráv len o menej ako 4 %. Ide o dosť zanedbateľnú sumu, ktorá je na úrovni ročnej inflácie. Ak by bola nahradená zvýšením poplatku za komunálny odpad, nemohlo by to mať zásadný ekonomický dopad na občanov.
Samostatným problémom je financovanie projektov z fondu. Časť z investícií fondu (podľa našich prepočtov ide za roky 2002-2009 približne o podobnú sumu, aká bola vyplatená na príspevky obciam – teda asi 280 mil. korún) bola vyplatená obciam na ich investície do odpadového hospodárstva. Dnes však už tieto dotačné úlohy fondu nahrádzajú v oveľa väčšom objeme prostriedkov štrukturálne fondy. Recyklačný fond je dnes zbytočný a obce jeho existenciou prichádzajú o možnosť tlačiť na vládu s reformami financovania komunálnych odpadov.
Riešenie? Recyklačný fond je potrebné zrušiť a vykonať systémovú zmenu financovania obcí. Jednou z možností, ktoré by eliminovali snahu obcí o nezvyšovanie poplatkov za odpad, je zrušenie týchto poplatkov a ich nahradenie iným finančným modelom, napríklad zmenou algoritmu pre výpočet príjmu obcí z rozpočtu verejnej správy. Inou možnosťou pre vládu je direktívne vnútenie samosprávam, aby rozpočty na odpadové hospodárstvo boli uhrádzané výhradne z poplatkov za komunálny odpad a drobný stavebný odpad.
Obce a skládky
Napriek nespochybniteľnému odporu časti verejnosti voči skládkam odpadov nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že odpadová politika na Slovensku zatiaľ nie je orientovaná k cieľu zrušiť skládkovanie odpadov. Potenciálni investori majú právo na budovanie skládok. Ukladanie odpadu na skládky je zdaňované poplatkom, ktorý je príjmom obcí, ktoré ho môžu použiť výhradne na účely odpadového hospodárstva. Občania tým získavajú kompenzáciu za negatívne externality, ktoré takáto stavba spôsobuje. Ďalším benefitom pre nich je zníženie prepravných nákladov za uloženie odpadu. V prípade známej kauzy pezinskej skládky navrhli traja členovia Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu, že požiadajú bratislavského župana Pavla Freša o zaradenie pezinskej skládky odpadov ako verejnoprospešnej stavby do záväznej časti územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja. Za posledné dva mesiace minulého roku totiž vyviezli Svätý Jur, Viničné a Slovenský Grob na skládku vyše 500 ton odpadu, čím ušetrili takmer 9 tis. eur. To predstavuje výraznú zľavu oproti cenám konkurenčnej skládky. Navyše sami prispeli na poplatkoch za uloženie odpadu do rozpočtu mesta Pezinok sumou 2,5 tis. eur.
Čo má robiť vláda?
Ministerstvo životného prostredia priznáva, že výška poplatkov za uloženie odpadov je v porovnaní s okolitými krajinami ešte stále veľmi nízka a po skončení prechodného obdobia v roku 2012, keď stratí ministerstvo možnosť kontrolovať prepravu (nie nebezpečného) odpadu, možno očakávať zvýšený dovoz odpadu na vybudované slovenské kapacity skládok. Tomu chce ministerstvo zabrániť, preto pripúšťa i zásadné zvýšenie poplatkov za uloženie odpadu na skládkach.
Zdá sa, akoby optimálne riešenie nebolo možné nájsť. Zvýšenie sadzby tejto „skládkovej dane“ je nevyhnutným trendom, avšak v jej dôsledku vzrastú pre občanov ceny za nakladanie s odpadom. Paradoxne sa však zároveň zvýši motivácia obcí, aby investori budovali skládky odpadov práve na ich území, keďže obyvatelia týchto obcí budú zo skládok profitovať.
Ak vláda pristúpi k zvýšeniu poplatkov za uloženie odpadov, mala by si uvedomovať to, čo v ostatných tu zmieňovaných prípadoch. Každá ďalšia regulácia vnucuje občanom povinný nákup, ktorého náklady budú ťažko znášať práve najnižšie príjmové skupiny obyvateľstva. So zavádzaním prísnej environmentálnej politiky v odpadovom hospodárstve sa netreba ponáhľať.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 02/2010.
