Každý, kto stavia bariéry trhu, robí vo všeobecnosti chybu. Môže síce podporiť úzku záujmovú skupinu a odvetvie v hospodárstve, ale poškodí tým všetkých ostatných doma i v zahraničí. Platí to aj pre clá, ktoré na nátlak amerických oceliarov zaviedol v marci 2002 prezident Bush na dobu troch rokov. Rovnako aj pre odvetu Európskej komisie, ktorá obratom zaviedla clá na dovoz ocele do krajín EÚ. Colná vojna sa netýka len ocele z EÚ, ale aj Japonska a ďalších krajín a preniesla sa na pôdu Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
O vlaňajšom rozhodnutí prezidenta Busha zaviesť clá pre oceľ pre Domino Milton Friedman povedal, že sú omylom: „To bola veľká chyba.“ Pritom USA sú v rámci WTO lídrom presadzovania voľného obchodovania a eliminácie čo najväčšieho množstva ochranárskych opatrení. V decembri tohto roku USA svoje colné bariéry pre oceľ z marca 2002 zrušili.
Európska komisia okrem colných bariér určuje aj najvyššie povolené kvóty na dovoz ocele do štátov EÚ. Pre pristupujúce štáty určila EÚ objemy ocele, ktoré môžu vyrábať už aj pred vstupom do únie. Takéto obmedzenia platia aj pre U.S. Steel Košice, ktorým EÚ stanovila maximálny prípustný ročný nárast výroby plochých valcovaných plechov 3 percentá a navyše ročný rast predaja košickej oceliarne na trhy EÚ nesmie presiahnuť 2 percentá. Za to EÚ dovolí slovenskej vláde poskytovať košickým oceliarňam štátnu pomoc (ktorá tiež, aj keď iným spôsobom, deformuje trh). Rast výroby košických oceliarní kritizovala komisia v nedávnej hodnotiacej správe EÚ o Slovensku. Slovenská vláda sa dohodla s EÚ na zachovaní štátnej pomoci pre podnik, ak neprekročí produkciu z roku 2001. Firma U.S. Steel Košice však trvá na tom, aby sa obmedzenia na výrobu ocele začali dodržiavať až po vstupe do Únie.
Rozumný hospodár nakupuje od toho, kto predáva lacnejšie a nestavia proti tejto výhode nijaké bariéry. Naopak, clá a dovozné kvóty umelo zvyšujú cenu dovážaného tovaru. Chránia vybranú skupinu domácich výrobcov a sú výhodné iba pre ňu. Opak platí pre všetkých ostatných výrobcov a spotrebiteľov, ktorí zvýšenú cenu za clom chránený produkt zaplatia. V konečnom dôsledku to môže znížiť celkovú efektívnosť ekonomiky. Clá na oceľ zo strany USA už neplatia. Americkí oceliari sa opäť musia správať hospodárne, teda výhodne pre domáci aj svetový trh. Ak chce Európska komisia, aby subjekty v EÚ boli viac konkurencieschopné, nebude stačiť iba zrušiť colné protiopatrenia, ale aj systém dovozných a výrobných kvót. A to nielen v oceliarstve.
Peter Tatár
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 50/2003 dňa 10.12.2003.
