Vyzerá to tak, že vyrovnaný rozpočet je na Slovensku ako Colombova manželka. Každá vláda o ňom hovorí, ale nikto ho nevidel. Sľubovala ho aj dosluhujúca vláda. Ostávajú však po nej skôr zaťaté sekery, ktoré dlhodobo zaťažia daňovníkov a ekonomiku.
Je pravda, že vládni politici majú ako čierni pasažieri slovami Jamesa Buchanana systémový sklon k deficitnému financovaniu verejných výdavkov. Môžu tak „poskytovať“ viac statkov bez zvyšovaním daní. Vlády tým v ľuďoch živia fiškálnu ilúziu. Tí si častokrát neuvedomujú, že deficity sú ich budúcim daňovým zaťažením, navýšeným o úroky. Dlhové financovanie výdavkov preto umožňuje ľahšie rozrastanie štátu, pričom k „rozdávaniu darčekov“ sa vlády uchyľujú viac pred voľbami.
Tretia vláda Smeru zašla s politickým populizmom naozaj ďaleko – zaťala veľké sekery aj so zvyšovaním daňového bremena. V parlamente presadila a ďalšej vláde naplánovala deficit štátneho rozpočtu vo výške 17,5 % jeho príjmov, teda 2,8 mld. eur v hotovosti. Vláda zároveň tvrdí, že deficit verejnej správy bude podľa metodiky ESA 480 mil. eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho však pedpokladá vo výške 1,8 mld. eur. A skutočnosť býva častokrát horšia ako vládny sľub, čo potvrdil aj minulý rok.
Príčinou hospodárenia vlády na sekeru je jej nadmerný výdavkový apetít. Po niekoľkoročnej výdavkovej expanzii naplánovala rast verejných výdavkov aj na tento rok: o 1,7 miliardy eur. Do karát jej pritom hrali priaznivé rozpočtové vplyvy ako nízke úroky, rýchly ekonomický rast a enormný nárast daňových a odvodových príjmov. Zaviedla alebo zvýšila ešte niekoľko daní a priaznivé vplyvy prejedla a rozpustila v ďalších výdavkoch.
Rast výdavkov je zabalený napríklad v „sociálnych balíčkoch“ s krátkodobo viditeľným populistckým účinkom. Po vlakoch a obedoch „zadarmo“ došlo na razantné zvýšene minimálneho dôchodku, minimálnej mzdy, rodičovského príspevku a vianočného dôchodku. Rekreačné a športové poukazy a zdvojnásobenie bankového odvodu zase zvyšujú náklady podnikateľov, pričom nakoniec zaťažujú vrecká ľudí. Verejné výdavky však rastú aj kvôli nafukovaniu štátneho aparátu. Počet zamestnancov verejnej správy sa má do konca roka zvýšiť oproti roku 2015 o vyše 15-tisíc na 427-tisíc a výdavky na nich o 2,6 miliardy na 9,2 miliardy eur.
Dlhodobo najväčšiu sekeru zaťali poslanci na návrh Smeru zavedením stropu dôchodkového veku na 64 rokov. Schválili nekryté dlhodobé záväzky na dôchodky, najmä kvôli ktorým sa podľa ministerstva financií súčasná hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich zo starnutia zvýšila až o 206,4 % HDP. Časť tohto implicitného dlhu bude po roku 2028 predstavovať každoročne stále väčšiu finančnú dieru, ktorú bude potrebné financovať. Schváleny strop tak ide na úkor budúcich platcov odvodov a daní, dôchodcov a destabilizuje verejné financie a ekonomiku.
Výzvou pre novú vládu je rozpočtovo zodpovednejší prístup k peniazom daňovníkov. Od politikov preto požadujme, aby odbúrali spomenuté nesystémové opatrenia a presadzovali prebytkové alebo vyrovnané hospodárenie spolu so znižovaním daní, odvodov, rozsahu, vplyvu a regulačných zásahov štátu a realizovaním dôchodkovej a iných výdavkových reforiem s cieľom prenesenia finančnej zodpovednosti z vlád na ľudí.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 12. januára 2020.
