Úvahy o „presune“ ministra financií Petra Kažimíra na post guvernéra NBS zatieňujú problémy súvisiace s daňami, ktoré by po ňom ostali. Tie nie sú v plnom rozsahu viditeľné aj preto, lebo ľudia väčšinou nevedia, o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát.
Aktuálne výsledky prepočtov European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sú výnimkou, ktorá ľuďom orientačne približuje to, koľko ich stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora. Daňové bremeno na Slovensku dosiahlo v roku 2017 podľa nich až 63 % k priemerným mzdovým nákladom a v ostatných rokoch stále rastie – oproti roku 2014 narástlo o 2,7 percentuálneho bodu.
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 954 eur na mesiac a s celkovou odmenou (mzdovými nákladmi) 1328 eur tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní ako administratívne vynútených platieb vo výške 837 eur mesačne. Zostatok peňazí bol iba 491 eur, teda 37 % mzdových nákladov. O väčšine zarobených peňazí ľudí tak za nich rozhodujú politici a technokrati s rozhodovacími právomocami.
Zamestnanec s priemernou mzdou preto v roku 2017 pracoval na príjmové a majetkové dane, dane zo spotreby, ale aj z podnikania iných 230 dní, teda takmer osem mesiacov. Deň daňového odbremenenia, odkedy by už neplatil nijaké dane a zarábal by iba na seba a svoju rodinu, tým pripadol v tomto roku na 20. augusta.
Na rast daňového bremena budú v tomto a ďalšom roku pôsobiť napríklad daň z dividend, daň z neživotného poistenia a zvýšenie spotrebnej dane z tabaku, brzdené napríkad zrušením ekonomicky nezmyslených daňových licencií, ktoré presadil minister Kažimír v 2. Ficovej vláde. Zvyšovanie daňovej záťaže považujem za nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné.
Vláde hrali do karát priaznivé okolnosti, napríklad rýchly ekonomický rast, pôsobiaci na rast daňových a odvodových príjmov. Tie sa len medzi rokmi 2014 a 2017 zvýšili až o necelých 4,4 miliardy eur a v tomto roku sa majú zvýšiť o ďalšiu 1 miliardu eur. Priaznivé rozpočtové vplyvy vláda použila namiesto šetrenia na čiastočné plátanie rozpočtových dier a v nemalej miere ich prejedla a rozpúšťa v ďalších výdavkoch.
Takéto daňové bremeno je devastačné pre daňovníkov a ekonomiku. Odoberá im veľkú časť ich vlastníctva a z rozhodovania o ich zárobkoch, deformuje a obmedzuje ich ekonomické rozhodnutia, kalkulácie a alokáciu zdrojov, významne znižuje ich disponibilné finančné prostriedky, úspory, investície a motivácie podnikať a pracovať. Zvyšuje tiež ceny, podkopáva prosperitu, zamestnávanie, zvyšuje závislosť ľudí od štátu, okresáva ich slobodu a prehlbuje veľký štát a priestor na korupciu. Problémy daní a daňového preťaženia sa odvíjajú od nenásytného politického hladu po verejných výdavkoch a od rozsahu a vplyvu štátu.
Vláda by preto mala realizovať úspory, redukovať nafúknutý štát, naštartovať systémové výdavkové reformy, deregulovať, vyrovnane alebo prebytkovo hospodáriť a znižovať verejný dlh, majetok, dane a daňové zaťaženie. Prispieť k tomu by mohol dlhodobejší tlak verejnosti a médií, opierajúci sa o informácie o celkovom daňovom bremene.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a spoluautor zverejňovania Dňa daňového odbremenenia na Slovensku.
Viac o daňovom odbremenení nájdete tu.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 26. augusta 2018.
