Poslanec za SMK Iván Farkas prezentoval názor (Ad: „Hrozí“ malým obciam zánik… (11.10.), SME 13.10.), že komunálna reforma – teda zjednodušene povedané zlučovanie obcí – nebola v programovom vyhlásení vlády a jej uskutočnenie by teda nebolo „korektné“ voči voličom. V programe vlády však nachádzame nasledovnú tézu: V záujme dokončenia reformy verejnej správy bude vláda pokračovať v procese decentralizácie a dekoncentrácie štátnej správy.“ Zároveň na inom mieste vyhlásenia vláda deklaruje nasledovné: „Chceme byť efektívnou a realistickou vládou a náš program je plánom na riešenie problémov Slovenska, je programom nevyhnutných reforiem a úsilia o lepšie fungovanie štátu.“
Na ceste k týmto cieľom je nevyhnutné vykonať nielen fiškálnu decentralizáciu, teda presunúť na obce a regióny okrem kompetencií i financie, ale i logicky nadväznú komunálnu reformu, ktorej zmyslom je vznik takých správnych jednotiek, ktoré by boli schopné efektívne svojim obyvateľom poskytovať verejné služby. Ak pán poslanec tvrdí, že vláda nemá na túto reformu mandát, a že „príslušná diskusia neprebehla“, mal by pozornejšie sledovať kroky vlády v tejto oblasti. Už v máji 2003 totiž vláda uložila splnomocnencovi vlády pre decentralizáciu verejnej správy „predložiť na rokovanie vlády návrh komunálnej reformy (reformy miestnej samosprávy)“ v termíne do 31. marca 2004. Viktor Nižňanský predložil tento návrh na rokovanie vlády v júni 2004 vo forme informácie. Cieľom bolo iniciovať verejnú diskusiu o reforme miestnej samosprávy smerujúcej k vyššej efektivite ňou zabezpečovaných služieb, ako i využívania verejných zdrojov. Nedávno sa Viktor Nižňanský opätovne k tejto téme vyjadril (Decentralizácia v tretej tretine, SME 5.10.), pričom podľa neho„dosiahnuté zmeny neznamenajú stopercentné naplnenie koncepcie. Treba uskutočniť zmeny v počte politických a správnych jednotiek na miestnej úrovni.“ Diskusia teda prebieha, len je od začiatku akosi zamrznutá, keďže sa kvalifikovane vyjadruje len jedna strana, čo je síce chorým, ale na slovenskej politickej scéne už zaužívaným javom.
Podľa pána poslanca tiež žiadna z vládnych strán nezaradila komunálnu reformu do svojho volebného programu a nesnažila sa tak touto témou „získať priazeň voličov“. Odhliadnuc od faktu, že znalosť volebných programov je u voličov asi taká nízka, ako ich vedomie o obsahu textu euroústavy, nahliadnutím do deklarácií vládnych strán a majúc na pamäti vyhlásenia ich politikov vystupuje v oblasti reformy verejnej správy iný zaujímavý fakt. Ak pán Farkas odmieta komunálnu reformu, lebo nebola v programoch vládnych strán, prečo strany neplnia svoje programy v oblasti zmeny územného a správneho členenia Slovenska? Neprirodzene vymedzená „osmička“ krajov je len smutným dedičstvom mečiarizmu spečateným prvou dzurindovou vládou po neústupnosti ľavice ale i na základe tlaku EÚ. Ide pritom o flagrantné porušenie logických kritérií zaužívaných pre geografickú regionalizáciu. Pre rozvoj lokálnej demokracie preto chýba tak potrebné stotožnenie sa obyvateľstva s takto vyhraničenými celkami, čo sa odráža i v nedostatočnom záujme občanov o kontrolu činnosti regionálnej samosprávy a jej volených zástupcov.
Opätovne sa tak potvrdzuje, že mať pamäť sa dnes už nenosí a dbať na svojich vyhláseniach i po rokoch je asi na smiech. Mohlo by sa povedať, že diskusia neprebieha. Jediným hlasom z prostredia vládnucej garnitúry je opäť len hlas Viktora Nižňanského, ktorý to však má v popise práce, a ktorý sa v SME 5.10. vyjadril nasledovne:„Treba opätovne zvážiť, či súčasný počet a vymedzenie hraníc žúp je pre decentralizované Slovensko dobrým riešením.“
Uskutočnenie zmienených reforiem je prostriedkom pre naplnenie cieľa oboch dzurindových vlád – cieľa efektívnej verejnej správy. Fiškálna decentralizácia preto logicky nie je „konečnou stanicou“ a zahatať cestu komunálnej reforme by znamenalo, že deklarované ciele tejto vlády sa opäť raz utopia v prostriedkoch a reforma verejnej správy tak bude naďalej predstavovať len ďalší príklad nedotiahnutej reformy, polovičatého riešenia a premárnenej príležitosti na zmenu. Hokejovou terminológiou povedané súčasná vládna „štvorka“ nesie plnú zodpovednosť za to, či sa decentralizácia úspešne zavŕši v tretej tretine, alebo či bude potrebné predĺženie.
Dušan Sloboda
Autor je regionálnym geografom a analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
