Verejné financie majú väčšinou nepriaznivejší dosah na obyvateľov a podnikateľské subjekty na konci volebného obdobia. Nebolo tomu inak ani v roku 2002. Verejná správa (general government) v ňom totiž „spravovala“ peniaze platiteľov daní nehospodárnejšie ako predchádzajúce roky. Deficit verejných financií bez finančných transakcií (napríklad bez poskytnutých úverov, či výnosov z privatizácie) dosiahol podľa predbežných údajov v metodike MMF 67,4 mld. Sk (6,3% HDP), zatiaľ čo v r. 2001 „iba“ 55,4 mld. Sk (5,6% HDP). Po zarátaní poskytnutých úverov a záruk s nenávratnou podobou by bol vyšší. Výsledné hospodárenie však vyznelo horšie aj podľa metodiky EÚ a deficit podľa nej na úrovni 7,2% HDP bol značne vzdialený plneniu maastrichtského kritéria (3% HDP).
Takto opätovne „zaťatá sekera“ potvrdzuje pretrvávajúce akceptovanie deficitnosti hospodárenia s verejnými financiami ako „samozrejmosti. Značné deficity a vydanie „reštrukturalizačných dlhopisov“ spôsobili nárast verejného dlhu (vrátane rizikovo ohodnotených a nesplatených záruk) ku koncu r. 2001 na takmer 50% HDP. V roku 2002 sa predsa len znížil, a to na približne 44,5% HDP. Finančná záťaž sa však pre daňovníkov do budúcnosti zvýšila aj kvôli rastu záväzkov z nezaplatených faktúr (napríklad zdravotných poisťovní) a „skrytých“ záväzkov (najmä v dôchodkovom systéme a záväzkov vládou kontrolovaných podnikov, napríklad železníc).
Zadlženosť vlády sa navyše v ostatných rokoch výrazne rástla v čase, keď klesali jej finančné aktíva. Inak povedané, verejný dlh sa významnejšie nesplácal a nedošlo k jeho znižovaniu (okrem práve roku 2002) napriek objemovo významnej privatizácii (v hodnote viac ako 280 mld. Sk). Čistý finančný majetok verejnej správy sa preto podstatne znižoval, napríklad v roku 2001 až približne o 154 mld. Sk. V roku 2002 však predsa len došlo zmierneniu jeho poklesu.
Deficitné hospodárenie bolo naďalej limitované aj nedostatočnou schopnosťou získavať príjmy aj kvôli vysokým sadzbám daní a odvodov. V minulom roku sa okrem toho nenaplnili očakávania nedaňových príjmov, napríklad odvodu NBS. Prejavil sa však priaznivý dopad zníženia sadzby dane z právnických osôb na výrazné zvýšenie. Úpravy v daniach z príjmov (aj fyzických osôb) zmiernili zaťaženosť podnikov a fyzických osôb s najnižšími príjmami. Kompenzovali ich však dôsledky zvýšenej sadzby DPH, spotrebných daní, cestnej dane a dôchodkového a zdravotného „poistenia“. Prílišné daňové a odvodové zaťaženie ekonomických subjektov ostalo na približne rovnakej úrovni. Potvrdzuje to naďalej až takmer 53%-ný podiel daňových a odvodových nákladov na nákladoch práce zamestnávateľa.
Príčinou značnej deficitnosti a prílišnej daňovej a odvodovej zaťaženosti bola aj v roku 2002 pretrvávajúca kľúčová deformácia verejných financií – nadmerná miera prerozdeľovania. Pomer verejných výdavkov k HDP sa skutočne v minulom roku nepatrne zvýšil a dosiahol až necelých 45%. To je pri obmedzenej tvorbe zdrojov v ekonomike SR „veľký luxus“. Spotreba verejných inštitúcií (mzdy, tovary a služby) je navyše prílišná: v roku 2002 predstavovala takmer 13% HDP Slovenska. Vysoká miera prerozdeľovania sa (nielen) na Slovensku odvíja od deformovaného prístupu k úlohám vlády v ekonomike. Ucelenejšia diskusia o tom, ktoré konkrétne funkcie má vláda SR zabezpečovať a akú mieru vynucovanej sociálnej solidarity má garantovať sa ani v minulom roku neuskutočnila. Vláda pritom míňala viac peňazí na podporu trhových činností (najmä poľnohospodárstva a dopravy) ako na svoje základné funkcie (napríklad na obranu a bezpečnosť spolu). Nádej na určitý pokles váhy verejných výdavkov v ekonomike a zníženie deficitu verejných financií „dávajú“ avizované kroky vlády v tomto a budúcom roku. Nevyhnutným predpokladom toho boli úsporné opatrenia po voľbách v októbri 2002. Podstatné však bude dôsledne uskutočniť plánované výdavkové reformy, predovšetkým sociálne reformy (dôchodkovú, zdravotnú, školskú, v sociálnej pomoci a podpore) a reformu v dotačnej politike. Navyše tak, aby boli vzájomne previazané a skoordinované aj s reformou verejných financií, vrátane daňovej reformy.
Aktuálny návrh koncepcie daňovej reformy však nerieši prílišnú daňovú a odvodovú záťaž, pre väčšinu daňovníkov ju dokonca ešte zvyšuje. Vláda by sa pritom mohla pokúsiť realizovať razantnú daňovú a ostatné ekonomické a sociálne reformy ešte pred vstupom do EÚ. Presadzovať ich v EÚ môže byť ťažšie, čo potvrdzuje príklad Írska. Odpor záujmových skupín na Slovensku (odborov, poľnohospodárov, lekárov a podobne) môže tiež silnieť.
Nespochybniteľnosť cieľového riešenia deformácií verejných by mohli podporiť garancie v Ústave SR. Myslí sa tým zakotvenie povinnosti dodržiavať vyrovnané hospodárenie s verejnými financiami (okrem nepredvídaných vplyvov a dočasne aj nákladov na dôchodkovú reformu) a ústavné zábezpeky na obmedzenie ročného rastu verejných výdavkov a na zvyšovanie sadzieb daní.
Peter Gonda, ekonóm
Konzervatívny inštitút
článok bol uverejený v denníku SME, 30.4.2003