Divadlo Astorka Korzo ´90 siahlo po literárnej predlohe od Jozefa Cígera Hronského, ktorú zadaptoval súčasný minister kultúry a podpredseda strany SMER Marek Maďarič. Premiéra sa konala v Bratislave 5. júna 2009.
Maďarič hru napísal na motívy Hronského zbierky Sedem sŕdc. Tú tvorí sedem poviedok – osudy siedmich žien. Maďarič z nich vybral tri a kŕčovito ich spojil do jedného príbehu. „O láske, vášni, vernosti i zrade…,“ tak láka divadlo na hru divákov. A hlavne o nude, žiadalo by sa dodať. Hrá sa len hodinu a štvrť, a to bez prestávky, až sa človek pýta, či vari nie preto, aby diváci neušli? Divadelný kritik Oleg Dlouhý o hre napísal, že „Maďarič nedocenil potrebu hutnejšej dramatickej výstavby. Akoby sa spoliehal na interpretov, ktorí do konkretizácie vložia vlastné poznanie.“ No nevložili. Ťažko je pritom haniť tvorcov a hercov Astorky, ich majstrovstvo potvrdzuje nielen obľúbenosť u publika, ale i ceny od kritikov. Dramatizácia poviedok bola pôvodne určená pre STV, kde v minulosti Maďarič pracoval. Je to cítiť. Nuda a prázdno ako vystrihnuté z STV. Dráma bez drámy, ktorú nezachránili ani inokedy skvelí herci či režisér.
Iniciatíva vyšla vraj od režiséra Juraja Nvotu, ktorý si želal text zrealizovať v divadle. Minister Maďarič súhlasil. Až sa nechce veriť, že sa režisér a divadlo slobodne rozhodli takto hazardovať so svojím renomé. No Astorka každoročné dotácie od ministerstva kultúry potrebuje. Scéna Astorky je priamo v budove ministerstva v prenájme. A ten sa končí na sklonku roka 2011. No nemusí byť zmluvne obnovený. Pôvodné priestory divadla na Suchom mýte sa majú zbúrať. A hoci spoločnosť, ktorá v tejto lokalite stavia, sa vraj zaviazala, že tu do konca roka 2009 vybuduje i priestory pre divadlo, dnes je jasné, že termín splnený nebude. Navyše, spoločnosť podpísala zmluvu s mestom a Astorka sa po decentralizácii dostala do zriaďovateľského košiara samosprávneho kraja. Zdá sa teda, že možnosť predĺžiť si pôsobenie pod ministerstvom kultúry by sa Astorke mohla hodiť…
Pozornosť si zaslúži i bulletin k hre. Astorka na obsahu spolupracovala s Maticou slovenskou, keďže Jozef Cíger Hronský bol počas Slovenského štátu jej správcom. Nebolo zvykom čítať v bulletine Astorky ódy na gardistov prisahajúcich vernosť svojmu veliteľovi Alexandrovi Machovi. Je to ešte tá Astorka, ktorá nám umožnila vyrovnávať sa s minulosťou a zlom nacizmu v hre Thomasa Bernharda Pred odchodom na odpočinok?
Roman Polák, ďalší z dvorných režisérov Astorky, ktorá sa hlási k tradícii Divadla na korze, zrušeného v čase normalizácie, svoje pôsobenie na tejto scéne zhrnul takto: „Každá moja inscenácia vznikala v konkrétnom období a na to obdobie i reagovala. Čechovovho Uja Váňu som inscenoval v období mečiarizmu. Hra hovorí o tom, ako si jeden človek vytvorí z druhého boha. Inscenácia Ostrovského Lesa vznikla v období protestov umelcov proti vytváraniu kultúrnych intendancií, ktoré mali získať moc nad všetkou kultúrou v krajoch a okresoch. Mám právo zabiť, lebo som výnimočný človek, nahovára si Raskoľnikov v Dostojevského Zločine a treste… Áno, stále žijeme v krajine, v ktorej panujú predstavy, že prestúpiť zákon alebo zabiť je niečo prirodzené pri „podnikaní“… A napokon v Play Gorkij zisťujeme, že celá naša spoločnosť je poprepletaná s mafiou…“.
Práve takéto vnímanie a ono prepájanie so súčasnosťou je dôležitou súčasťou pocitu, pre ktorý si nejeden divák do Astorky chodí zas a znovu. Nenabrala Astorka v roku 2009 nejaký iný SMER? Je Maďaričov brak na doskách Astorky len dramaturgickým omylom? Tá pachuť z toho, že to tak celkom nie je, tu už asi ostane…
Marek Maďarič: Túlavé srdce
Literárna predloha: Jozef Cíger Hronský
Réžia: Juraj Nvota
Hrajú: Rebeka Poláková, Lukáš Latinák, Zuzana Kronerová, Petra Vajdová, Marián Miezga, Ady Hajdu, Zuzana Konečná, Gabriela Marcinková, Patrik Minár
Premiéra 5. júna 2009 v Divadle Astorka Korzo ’90
http://www.astorka.sk/item/tulave-srdce
Autor je analytik KI. Divadlo Astorka Korzo ’90 patrí medzi jeho obľúbené divadelné scény.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 07-08/2009.
