Komunálna politika nie je natoľko iná od politiky na celoštátnej úrovni, ako nám to podsúvajú niektorí politici, keď sa snažia ospravedlniť divoké a čudné pravo-ľavé koalície, ktoré opätovne uzavreli na úrovni niektorých miest a obcí.
Strany, ktoré sú zodpovedné za divokú mečiarovskú privatizáciu a za tunelovanie Slovenska v 90. rokoch, strany, ktoré sú zodpovedné za rozkrádanie eurofondov a zmanipulované predražené verejné obstarávania, nástenkové a iné tendre, si nesú tú istú značku na celoštátnej i na komunálnej úrovni. Ak sa tzv. pravicové strany rozhodli ísť s týmito stranami do koalícií na komunálnej úrovni, v podstate tým občanom hovoria, že správanie strán, ktoré tvorili Ficovu vládu, im až tak nevadí.
Občania by mali spozornieť vždy, keď sa na komunálnej úrovni vytvárajú neštandardné pravo-ľavé koalície zo strán, ktoré sa tvária, že na parlamentnej úrovni si navzájom ani nevedia prísť na meno. Takéto koalície sa často vytvárajú na báze osobných kamarátskych väzieb, ktoré na miestnej úrovni medzi zástupcami rôznych strán často existujú, pričom možno odôvodnene pochybovať, že motívmi na takéto spojenectvá je záujem spoločne riešiť problémy občanov obcí a miest. Skôr treba očakávať, že motívmi sú spoločné osobné záujmy týchto komunálnych politikov a nie lepšia správa vecí verejných.
Nie je pravda, že na komunálnej úrovni neexistujú pravicové a ľavicové riešenia, ako to uviedol bývalý Paškov minister zdravotníctva Richard Raši (SMER-SD), ktorý je spoločným kandidátom SMER-SD a MOST-HÍD na funkciu primátora Košíc. Samosprávy hospodária s prostriedkami, ktoré získajú od občanov v podobe daní, či už podielových alebo miestnych. Pravicové strany, ak majú byť hodné tohto označenia, by mali znižovať miestne dane, robiť transparentné verejné obstarávania, efektívne narábať s majetkom, predávať a prenajímať majetok za trhové ceny a neklientelisticky, vytvárať priestor pre slobodný výber služieb, ktoré dokáže občanom v konkurencii efektívnejšie a kvalitnejšie poskytovať súkromný a neziskový sektor. Na druhej strane, ľavica sa snaží o to, aby čo najviac služieb poskytoval štát a samospráva občanom priamo cez svoje inštitúcie a organizácie.
Rozdiely medzi tzv. pravicou a ľavicou sa stierajú v tých prípadoch, keď ide o vládnutie za každú cenu. A tá cena býva často príliš vysoká. A v konečnom dôsledku ju platíme my, občania tohto štátu, obcí a miest, z našich daní.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a garant kapitoly Správa vecí verejných v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.
Článok bol uverejnený dňa 11. októbra 2010 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
