Základné potraviny sú tým posledným tovarom, ktorý v čase núdze prestáva človek nakupovať. Ak ceny potravín rastú, bohatší človek vždy nájde dosť veľa iných tovarov, ktorých sa ochotne vzdá. Čo však s chudobnými ľuďmi, ktorí na potraviny spotrebujú celý príjmový koláč? Britský premiér Gordon Brown navrhol zdanlivo nečakané riešenie: zrušiť poľnohospodárske dotácie.
Skutočnosť, že potraviny sú tovarom „najvyššej priority“, tvorila spolu s vysokým podielom farmárov na zamestnanosti v krajine po celé desaťročia priam dokonalé podmienky na vznik rozsiahlej agrárnej politiky, plnej regulácií, dotácií a bariér pre medzinárodný obchod. Dlhé roky nebol dôvod pochybovať o tom, že „stroj“ vládnych zásahov do agrárnej politiky funguje ako dobre namazaný dvojtaktný motor. Vždy, keď boli farmári nespokojní s vonkajšou konkurenciou, vláda zhoršila možnosti jej vstupu na domáci trh. Vždy, keď bola verejnosť nespokojná s následným nárastom cien potravín (spôsobeným práve vládou iniciovanou likvidáciou zahraničnej konkurencie), vláda uhasila vášne ďalšími dotáciami do agrosektora.
Výsledok tohto pustošenia? Napriek tomu, že agrárny trh disponuje obrovským počtom dodávateľov a dobrými predpokladmi na nízke ceny potravín, potraviny sú čoraz drahšie a konkurencia na trhu už takmer neexistuje.
Gordon Brown mohol v boji proti chudobe vytiahnuť ďalší balíček z vreca vládnych zásahov, ale zdá sa, že v tomto mechu už naozaj nič nie je. Poľnohospodárska legislatíva Európskej únie dnes má dnes už viac ako 80-tisíc strán a dotácie do agrosektora sú také obrovské, že zapĺňajú takmer polovicu rozpočtu EÚ a asi štvrtinu z celkového príjmov farmárov. Najhorším dôsledkom však je to, že vlády týmto konaním do veľkej miery zabraňujú ekonomickému rastu krajín tretieho sveta. Napokon, Gordon Brown to na videonahrávke, ktorú v utorok premietli v New Yorku na rokovaní Ekonomickej a sociálnej rady OSN pre boj proti svetovej potravinovej kríze, povedal celkom jasne: „Bohaté krajiny musia skoncovať s existenčným ohrozovaním tých najchudobnejších prostredníctvom poľnohospodárskych dotácií. … Je neakceptovateľné, aby bohaté krajiny stále dotovali poľnohospodárstvo jednou miliardou USD denne, a pripravovali tak chudobných poľnohospodárov v rozvojových krajinách odhadom o sto miliárd USD ročne.“
Britské snahy o reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky nie sú nové, ale nemožno ich považovať ani za celkom radikálne, keďže ich cieľom je skôr presun dotácií z podpory produkcie na podporu rozvoja vidieka alebo agrárneho výskumu. A zdá sa, že v tom bude mať prsty aj snaha „nebyť Francúzmi“, čo v konečnom dôsledku môže znamenať len zámer dorovnať sa k výhodám, ktoré zo systému ťažia ich susedia.
Zásahy bruselských úradníkov do agrárneho trhu svedčia v posledných mesiacoch o veľkej strate svojprávnosti: jedného dňa presadzujú ponechanie pôdy úhorom, druhý deň nie, v jeden deň podporujú biopalivá a druhý zase nie. Britské úsilie o obmedzenie dotácií farmárom je pri sledovaní šialených snáh európskych legislatívcov výbornou správou. Vďaka za ňu.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 22/2008 dňa 26. mája 2008.
